Občan – volič sa posmeľuje pocitom, ako má toho-ktorého kandidáta v hrsti. Pohŕdavo zapíja volebný guláš volebným pivom a tvári sa, že ignoruje „medové motúzy“… Cíti sa silný ako pri sobáši a dôležitý ako pri zrode svojho potomstva. (Ja toho Fera just nezakrúžkujem! Pre tú pokutu 3,30 eura za psa…) Je jedno, aké sú to voľby a aký je to kandidát, volič zostáva ten istý. A to napísané platí, žiaľ, iba do vyhlásenia výsledkov volieb. Potom sa zrazu garde obráti: zvolený kandidát vyjedá z hrnca voliča, motúzy strácajú sladkosť medu, stávajú sa naozaj motúzmi na zväzovanie, ak nie práve opaskami na uťahovanie… Veľké voľby máme za sebou, zvykáme si. Tak ako po každých. Ešte jedno nič neriešiace, drahé a takmer všetci predpokladáme, že neplatné septembrové referendum, a prídu malé, ale veľmi dôležité voľby do miestnych samospráv. Takmer tritisíc starostovských a primátorských stolcov čaká na staronových alebo nových odvážlivcov, ktorí túžia strčiť hlavu do preťažkého chomúta. Staronových viac obdivujem, pretože vedia, do čoho idú a napriek tomu idú. Aj novým odvážlivcom patrí obdiv, nech je ich motivácia akákoľvek. (Dovolím si citovať môjho obľúbeného Senecu: Beda kormidelníkovi, ktorému vlna vyrazila kormidlo z rúk, hanba kapitánovi, ktorý opustí plachty zmietané vetrom a vydá loď búrke. Tomu však, koho pohltilo more, keď drží kormidlo a vzdoruje živlom, buď večná sláva, aj keď stroskotá.) V miestnych krčmách sa už šušká, kto pôjde, hromada „zaručených“ a denne pribúdajúcich informácií ešte väčšmi komplikuje už aj tak neprehľadný informačný šum. Niekde už aj príslušné štáby fungujú – spletajú medové motúzy do hodnoverných sľubov, návrhy fotografií i úderných sloganov na (malé, ale naše) bilbordy. Aj termíny kortešačiek sú dohodnuté, veď čas utečie ako voda a všetko to bude „nabité“. Odvážni kandidáti! Keď budete občanom sľubovať, zaväzovať sa a prisahať niekedy i na zdravie svojich detí, utrúste pred prítomnými potenciálnymi voličmi otázku: Vážení občania, a čo mi sľúbite vy?!?! (Dohodnime sa aspoň na niečom, niečo za niečo…) Každý občan má okrem práv aj povinnosti a tak sa ich nebojte nielen pripomínať, ale aj vyžadovať! Prejavíte úžasnú otvorenosť, statočnosť a možno si už samotnou otázkou mnohých získate! Je to totiž začiatok serióznej otvorenej komunikácie s občanom a väčšina to musí pochopiť. Bez občana to totiž nejde! (Budú však aj názory opačné!) Mnohí poznáte realitu. Máme problém s vandalizmom? Zvýšime stav členov mestskej polície. Máme ešte väčší problém s vandalizmom? Nainštalujeme nelacný kamerový systém so všetkým, čo k tomu patrí. A ešte niekde mimo centra je problém s vandalizmom? Prikúpime kamery! Máme verejné priestranstvá „premnožené“ psími exkrementmi (zrozumiteľnejšie – hovienkami)? Kúpime špeciálny vysávač iba na tento účel a pridáme k nemu obsluhu. Máme novú a drahú zámkovú dlažbu na námestí polepenú žuvačkami? Nooo, kúpime najnovší zázrak – špeciálny stroj – odžuvačkovávač! A pridáme k nemu obsluhu. Je to iba zopár príkladov. Populistických. (Nekandidujem!) Aj sa to dobre číta, aj pomerne jednoducho píše. S jediným cieľom, aby som poukázal na stav a spôsoby, ktoré síce sú možno momentálne jediným akceptovateľným riešením, ale takouto cestou (cestami) sa asi nemôžeme uberať! Nie sme čoraz viac arogantnými ignorantmi stavu verejných priestranstiev v obciach i verejných priestranstiev pri našich činžiakoch? Nič nás nebude zaujímať, iba naša obývačka, pretože na všetko ostatné je starosta, primátor…? Viem, nič nové. Chcel som vás iba „postrčiť“ k zamysleniu sa. Všetkých, ktorí to čítate a prostredníctvom vás koľko-toľko ostatných. Skúsme sa aspoň postaviť na štart behu na veľmi dlhú trať a zoberme so sebou tých mladých a ešte mladších. A keby sa dalo, tak predovšetkým tých, ktorí sa majú ešte len narodiť… pokračovanie článku >>>>>TU
Zdroj: Obecné noviny č.33 autor článku Ján KOSTOLANSKÝ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára