Bauer Tamás: Trianon egyáltalán nem tragédia | "Melano, a közép-európaiak magazinja"

Bauer Tamás: Trianon egyáltalán nem tragédia | "Melano, a közép-európaiak magazinja"

Vigyázó szemetek Párizsra vessétek – a Trianon-vitához.

A francia forradalom, mint tudjuk, „nagy” volt. Győzelem a feudalizmus fölött, a Bastille-börtön lerombolása stb, ahogy már az általánosban is tanítják nálunk és egész Európában. Érdemes megfigyelni azonban, hogy a franciák körében a forradalom megítélése az idők folyamán jelentősen megváltozott. A nagy nemzeti gloire unalomig való ismételgetése helyett megvizsgálták a tényeket, az eseményeket, távlati hatásukat, és ma már képesek kimondani, hogy az ő nagy forradalmuk bizony rengeteg pusztítást, kárt okozott a nemzetnek, a kultúrának, a gazdaságnak. Abszolút normális, és nem „nemzetárulás” a kritikai elemzés.

Ezt kellene tennünk nekünk is Trianon-ügyben, sőt még a mi nagy forradalmunkkal is. Elmondani, sőt iskolában is tanítani, hogy a gyönyörű 48-as forradalom és szabadságharc során milyen arrogáns felsőbbrendűséggel bánt a forradalmi magyar kormány a nemzetiségekkel. Nem honfitársnak, hanem gyarmatosított népségnek tekintették a rácokat, tótokat, oláhokat és akként is bántak velük, éppen úgy, mint velünk az osztrákok vagy még úgyabbul. El kell mondani, hogy volt számtalan hőse a forradalomnak, de hogy Kossuth hős lett volna? És mondjuk el, hogy nemcsak a nagyhatalmi ármány miatt lett „csonka” Magyarország, hanem saját hibáink, bűneink, ostobaságunk, egyezségre való képtelenségünk miatt is. Ne áhítattal merengjünk a dicső múlton, hanem szemléljük kritikusan, hogy ne kövessük el újra és újra, és újra ugyanazokat a hibákat. Mert ha így haladunk, bekövetkezhet az a helyzet, amikor már nem lesz módunk hibát sem elkövetni.

Szeretem anyámat. Szeretem a hazámat mély érzelemmel. Minden tiszteletem Eörsi Mátyásé, mégis az ész és érzelmek vitájában Bauer Tamás mellett állok. (forrás :http://galamus.hu/index.php?option=com_content&view=article&id=73233:vigyazo-szemetek-parizsra-vessetek-a-trianon-vitahoz&catid=65:az-olvasok-irasai&Itemid=101)

Kam miznú Maďari?

Sčítanie ľudu zistilo úbytok štyridsaťtisíc maďarských občanov Slovenska.

Slováci zväčša nemajú radi svoje menšiny – napísal Michal Hvorecký. V mojich predstavách práve on stelesňuje prototyp slovenského spisovateľa, ktorý putuje svetom, aby sa dokázal racionálne odlíšiť od svojich rodákov.

Je to post-postmoderný človek, ktorý sa riadi zmiešanou stratégiou. Hoci vie, že neexistuje definitívna pravda či posledné slovo, jeho spisovateľská disciplinovanosť sa spolieha na dnes už pomerne zdevalvovaný element – na holú pravdu.

Tá ho inšpirovala aj na napísanie vyššie citovanej vety. Odhodlanie postaviť sa sebaklamu. Samozrejme, Michal Hvorecký sa na potulkách po svete mohol presvedčiť o tom, že ignorovanie menšín nie je vlastné iba slovenskému naturelu.

Rasizmus, potláčanie menšín, to sú fenomény sociokultúrne zakódované do najegoistickejších génov maskovaného európskeho barbarstva. A to nielen do jazyka, ale aj do jeho animálnych hĺbok. Sčasti aj preto je národná inteligencia na oboch brehoch Dunaja tradicionalisticky jednostranná.

Racionálny vzťah

V stredoeurópskom priestore sotva možno nájsť racionálny spôsob vo vzťahu väčšiny a menšiny, keď aj najpodstatnejšie očakávania väčšiny vo vzťahu k menšinám popierajú podstatu života: ideu pohybu a obnovy.

Väčšinový národ by chcel problémy menšín vyriešiť s konečnou platnosťou, zbaviť sa navždy tejto ťarchy, aby potom mohol vlastnému svedomiu i kadekomu naokolo donekonečna omieľať, že svojim etnickým aj iným menšinám priznal nadštandardné práva. V Slovenskej republike nemajú národnostné menšiny žiadne kolektívne práva. Čo by sa aj javilo ako kolektívne právo, je len právna konštrukcia vytvorená pomocou základných individuálnych práv a slobôd.

Fantóm demokratického právneho štátu. Zatiaľ čo občania hlásiaci sa k maďarskej národnosti disponujú rovnakými základnými právami a slobodami ako ich slovenskí spoluobčania, pri presadzovaní kolektívnych záujmov, ktoré by im garantovali uchovanie a modernizáciu národnej identity, permanentne narážajú na múr nepochopenia.

Pretože kým slovenský spoluobčan – na základe existencie vlastnej národnosti – má kolektívne práva na uchovanie a modernizáciu svojej národnej identity zaručené ústavou, pričom tieto práva podporuje a chráni celým radom štátnych a verejnoprávnych inštitúcií, príslušník národnej menšiny takéto práva nemá, na neho sa vzťahujú iba tie občianske.

Občanov, ktorí sami seba označujú za príslušníkov národnostnej menšiny, si národná väčšina predstavuje ako nehybnú porcelánovú figúrku vo vitríne, a keď je zrazu nútená si uvedomiť, že to tak nie je, že pred ňou stojí človek, ktorý sa chce socializovať a disponuje národným povedomím, je rozhorčená a siaha po protizákone a po parlamentných vyhláseniach. Sú to prejavy ústavou podporenej infantilnej nadutosti. Antiintelektuálna zbabelosť skrytá za maskou národnoštátnych záujmov.

Patologická nekultúrnosť. Nástroj moderného východoeurópskeho neobarbarizmu, ktorý možno kedykoľvek mobilizovať. Právo na zmenu a rozvoj je vo väčšine európskych krajín garantované iba majoritnému národu, keďže vo vzťahu k sebe samému by bolo absolútne iracionálne popierať, že sa môže čokoľvek a kedykoľvek stať problémom, ktorý treba riešiť. Schizofrenický jav, keď väčšina vníma príslušníka menšiny ako čačku v národnej vitríne, je v rozpore so životom.

Človek v menšinovom postavení vyznáva jasnú ideu prežitia a obrody, a nech už je vlastníckym tendenciám vystavený z jednej či druhej strany Dunaja, obrazom, ktorý o sebe so svojou špecifickou odhodlanosťou vytvoril, narúša obe väčšinové národné stratégie. Uvedené politické myslenia uvažujú v pojmoch dominancie a životného priestoru: buď vytlačíme my vás, alebo my vás.

Márny je národný a náboženský pátos, fundament ich národnej stratégie tkvie v sociálnodarwinisticko-naturalistickom pohľade zo začiatku dvadsiateho storočia. Ich národné chápanie nie je pluralitné, ale totalitné. Nenávisť voči menšinám má veľmi veľa tvárí a nie je raritou ani v jednej krajine. Vo väčšine východoeurópskych demokracií ju možno pokojne považovať za nespochybniteľné poznávacie znamenie.

Maďaričovsko-ficovský jazykový zákon bol a do istej miery zostal stiesňujúci, no vďaka medzinárodným záväzkom pripúšťa aspoň možnosť používania menšinových jazykov, ale rétorický a imaginatívny priestor politickej moci, v ktorej sa zrodil, mu vedome prepožičiava hegemonistický charakter.

A nie iba ich jazykový zákon, ale ich komplexná, národnoštátnymi záujmami predstieraná predstava o budovaní štátu. Pre maďarskú menšinu ich mentálna výbava v ničom nie je nebezpečnejšia ako Mečiarova, Slotova, a v otázkach menšín aj kádehácka. Nepriateľstvo a nevraživosť ako spôsob zaobchádzania s menšinami v mierovej Európe! Kde to vlastne sme?

Temné záujmy

Michal Hvorecký na začiatku citovanou vetou definoval akoby nechtiac aj historickú skúsenosť Maďarov na Slovensku. Väčšina Slovákov nemá v láske Maďarov. V osobných vzťahoch áno, v tých sa rodia aj priateľstvá a manželstvá. Ak sa však maďarskosť objaví ako kolektívna sila, zrodí sa v nich podozrenie.

Ak spomenieš kolektívne práva, ku ktorým by musel štát priradiť aj vyššie spomenutý inštitucionálny systém, riskuješ aj tie malé, ťažko vybudované hranice svojej osobnej slobody. Prehodnotenie dvojakej interpretačnej pozície Slovenska vo vzťahu k občanom maďarskej národnosti a k maďarskému spoločenstvu na Slovensku možno dosiahnuť jedine opätovným preformulovaním slovenských záujmov, metamorfózou slovenského povedomia.

Skúsenosti uplynulých dvadsiatich rokov naznačujú, že národnopolitické presadzovanie záujmov Maďarskej republiky nebolo efektívne, práve naopak, väčšinou sťažovalo spoluprácu medzi politickou reprezentáciou slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny, dosahovanie spoločných cieľov, vzájomný zmier majoritného slovenského a minoritného maďarského spoločenstva. Orbánova vláda je iba pokračovateľom tejto neefektívnosti.

Keďže v tejto otázke ešte ani raz neprebehla spoločenská diskusia, len veľmi málo Slovákov by uverilo, že Hvoreckým opísaná „neláska“ posilňuje v menšinách pocit úzkosti, permanentne ich zaťažuje prízrakom straty národnej identity, a podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2001 dokonca spochybňuje aj racionálnosť ich rozhodnutia hlásiť sa k svojej národnej identite.

Vtedy zo Slovenska údajne zmizlo 40 000 Maďarov, a teraz sa očakáva podobný úbytok. Kde sú, kam zmizli? A hlavne: prečo, z akých dôvodov? Spomínaná „neláska“ je v politike synonymom trvalej nedôvery a podozrení, ktoré pod zámienkou ochrany národnoštátnych záujmov nadobúdajú konkrétnu podobu v zákonodarnej i výkonnej moci, v štátnej správe i v súkromnej sfére.

Možné vysvetlenia

Zrýchlená asimilácia národnostných menšín má veľmi veľa možných vysvetlení, na tomto mieste spomeniem iba vinu moderného národného štátu, ktorá sa prejavuje v tom, že namiesto zabezpečenia kolektívnej právnej istoty permanentne atakuje občanov, otvorene sa hlásiacich k svojej menšinovej národnosti, stratou identity a výčitkami o chýbajúcej lojalite.

Pravda, ani to nie je slovenské špecifikum. Tento prístup štátnej moci je charakteristický pre všetky postkomunistické krajiny.

Z uvedeného zreteľne vyplýva, aké ťažké je jasne definovať dôvody, ktoré bránia súkromným podnikateľom v mojom rodnom meste s osemdesiatpercentným podielom maďarského obyvateľstva v tom, aby využili zákonom danú možnosť a oslovovali občanov aj nápismi, textami v maďarskom jazyku. Vo väčšine prípadov ide o podnikateľov s maďarskou národnosťou či maďarským materinským jazykom, pričom aj ich zamestnanci, zákazníci, klienti, pacienti sú väčšinou Maďari.

Podľa nedávneho prieskumu sa až osemdesiat percent dunajskostredských podnikov, obchodov, reštaurácií, právnických alebo iných kancelárií, súkromných ambulancií a lekární snaží upútať pozornosť zákazníkov výhradne slovenskými, prípadne slovenskými a anglickými nápismi a propagačnými letákmi. Netaktnosť? Nekultúrnosť? Šliapanie po vlastných podnikateľských záujmoch? Neobarbarizmus trhu?

Nevedno, do akej miery sa pod formovanie ľahostajného prístupu k materčine podpísali historické skúsenosti, vžité postoje, spoločenské frustrácie a strach, a do akej miery treba za tým hľadať túžbu prispôsobiť sa silnejšiemu, snobizmus, spontánnu zmenu identity.

Alebo recesistickú samoľúbosť súčasných reprezentantov oficiálnej maďarskej národnej politiky a ďalekosiahly úpadok materskej krajiny. Predstavitelia slovenského nacionalizmu majú absolútne jasno v tom, že prehnaným zdôrazňovaním dominancie slovenského štátneho jazyka navodzujú v príslušníkoch majoritného i minoritného národa pochybnosti o práve na používanie menšinových jazykov, o práve byť rovnocenným občanom ako Maďar, čo vedie príslušníkov menšín k čoraz intenzívnejšiemu popieraniu vlastnej národnej identity.

Akú aktivitu v záujme zastavenia poklesu počtu Maďarov na Slovensku vyvinie na poli zákonodarstva demokratické Slovensko, ktoré už viackrát deklarovalo, že mu nie je ľahostajná budúcnosť národnostných menšín, nevedno.

Ale čo to hovorím! To vie predsa každý Slovák!

Slovenské národné myslenie sa v záujme ochrany národnoštátnych záujmov rado podriadi zákonodarnej pasivite. Akoby poznalo slávny výrok skvelého maďarského humoristu Gézu Hofiho: Nech vrabec skape sám od seba!

Relevantný jazyk

Aby ste ma nepochopili zle: na tomto mieste nezverejňujem desivé udalosti, iba isté javy, nie hrôzostrašné scény, len momentky.

Nemal som v úmysle čokoľvek predstierať, prejavovať škodoradosť alebo sa zabávať. Pri písaní tohto príspevku mi však vôbec nenapadlo, aké ťažké bude ho ukončiť. V prípade Michala Hvoreckého diagnózy, že Slováci (a Česi) zväčša nemajú radi svoje menšiny, sa preto zmôžem len na drobnú domnienku, že Maďari na Slovensku nemajú radi ani seba. Veď keby mali, tak by neunikali sami pred sebou.

Alebo to robia práve preto?

Kto to môže vedieť v priestore, kde sa odušu tára o táraní a je veľmi ťažké určiť, ktorý jazyk je relevantný.

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5980163/kam-miznu-madari.html#ixzz1SLEvkghc

Ajánlom mindenkinek ……

ÉLŐ ADÁS AZ ECHO TV-BEN MINDEN SZERDÁN, ÉS SZOMBATON.

RáKérdés TV adások VIDEO-TÁR

Pulzus TV adások VIDEO-TÁR

Prof.Dr. Dávid Tamás        Dr. Várhidi Hajna
2008.május 17-től  minden szombaton 16:00 -17:00 óra között, szerdán 17 órától prof.dr.Dávid Tamás és dr.Várhidi Hajna műsora az ECHO TV-ben!
Az adás fő célja az egészségügyi információ, az egészségvédelem és az egészségmegőrzés az óvodás kortól az időskorig. Híres magyar orvosok bemutatása gyógyított betegeikkel, akik a legsúlyosabb állapotból, a halál széléről jöttek vissza, illetve a gyógyszeripar és a klinikai orvostudomány legújabb kutatási eredményeinek és klinikai sikereinek bemutatása.
Adás közben hívható : 00/361/877-0599
vagy elérhető sms-el :00/36/20/444-4404
Az ECHO Tv elérhetősége nálunk Szlovákiában például a UPC Direct kinálatában.
vagy-  THOR 01,0°W frekvenció 11766,vertikális polarizáció,FEC 7/8 ,KÓD CRW+NAG+CNX