Prehľad úloh verejnej správy

Dovolil som si spracovať krátky prehľad o verejnej správe,štátnej správe a samospráve ako aj stručne uviesť základné právne predpisy,na základe ktorých "fungujú" .Verím ,že sa nájdu občania,ktorých to zaujíma a tento môj príspevok im prispeje k zvyšovaniu ich právneho vedomia. V súčasnosti sa prejavuje tendencia stotožňovať pojmy verejná správa a štátna správa, avšak pojem verejná správa má širší obsah ako pojem štátna správa. Verejnou správou sa rozumie správa všetkých verejných vecí, teda správa ako taká vo verejnom záujme. Táto správa sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide najmä o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. Verejná správa – samospráva a štátna správa Verejná správa funguje ako tzv. oddelený model (štátna správa – územná samospráva), ktorý funguje na troch stupňoch: štát – kraj – obec. Verejná správa je teda organizovaná na troch úrovniach. Každá úroveň má svojich volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek: a) štátna správa, b) samospráva. Štátna správa Je vhodné si uvedomiť, že štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti, pretože výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia vnútorných a vonkajších funkcií štátu. Orgány štátnej správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovaných štátnymi orgánmi. Činnosť štátnej správy je činnosťou podzákonnou, čiže je vykonávaná na základe zákona. Z toho vyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy vykonávajú svoju činnosť nie vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Právnym dôsledkom takéhoto konania okrem iného je, že za prípadnú škodu spôsobenú občanom alebo právnickým osobám nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej sprá- vy nezodpovedá priamo orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, ale štát, ktorý je povinný škodu nahradiť. Štátna správa disponuje aj donucovacou mocou, a to v prípade, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. Aj tu sú dané presné pravidlá a podmienky pre uplatnenie donucovacej moci: a) donútenie môže uplatniť len povolaný orgán, t. j. kompetentný orgán, b) donútenie musí byť primerané vymáhanej povinnosti, c) donútenie nemožno realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami, ale len takými, ktoré ustanovujú platné právne predpisy, resp. právne normy. Činnosť orgánov štátnej správy je usmerňovaná inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy. V praxi sa uskutočňuje vydávaním interných normatívnych inštrukcií a iných aktov. Orgány štátnej správy Pojem orgán štátnej správy môžeme chápať dvojako. V užšom zmysle slova orgánmi štátnej správy rozumieme tie štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány štátnej správy. Naopak, v širšom zmysle slova sú orgánmi štátnej správy aj ostatné orgány, ktoré disponujú „správno právnou“ aktivitou. Základnými a zároveň odlišujúci mi črtami orgánov štátnej správy sú: a) z pohľadu postavenia v spoločnosti: orgán štátnej správy je štátnym orgánom, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou, má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia, b) ide o osobitný druh štátneho orgánu, c) tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte. Základné právne predpisy regulujúce štátnu správu 1. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Zákon vytvára jednotlivé ministerstvá spolu s náplňou ich činnosti a tiež ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré spravujú im zverené veci verejné. 2. Zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy Na úrovni miestnej štátnej správy boli daným zákonom zriadené krajské úrady (územným obvodom je kraj) a okresné úrady (územným obvodom je okres podľa zákona č. 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní SR). Od 1. 1. 2004 sa zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch zrušili okresné úrady a nahradila ich špecializovaná miestna štátna správa a tiež obvodné úrady. V pôsobnosti krajských a obvodných úradov ostali už len najnevyhnutnejšie úseky pôsobnosti štátnej správy, ako sú všeobecná vnútorná správa, živnostenské podnikanie, civilná ochrana a riadenie štátu v krízových situáciách okrem obdobia vojny a vojnového stavu. Špecializovaná miestna štátna správa sa vytvorila osobitnými zákonmi na úsekoch cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva atď. 3. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Tento zákon upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom; rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu; postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese; zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. 4. Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu Predmetom právnej úpravy je správa majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, verejnoprávna inštitúcia a iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu. 5. Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní Zaradenie tohto zákona medzi základné právne predpisy upravujúce základný právny rámec verejného sektora (štátnej správy, ako aj územnej samosprávy) je dôležité preto, lebo ustanovuje metódy a postupy pri uzavieraní verejných zmlúv na dodanie prác, služieb a tovarov, ktoré sú financované z verejných prostriedkov alebo uzatvárané vo verejnom záujme. Samospráva Ďalším článkom verejnej správy je samospráva. Vo verejnej správe predstavuje vnútorné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami, ktoré nemajú štátny charakter. Rozlišujeme územnú a záujmovú samosprávu. Územná samospráva Územnú samosprávu možno charakterizovať na základe nasledujúcich bodov: – existencia verejných potrieb a záujmov, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu fyzických osôb, ktoré je vytvorené na územnom základe, – v súlade so zákonom prináleží miestnemu spoločenstvu, teda orgánu územnej samosprávy (obec a samosprávny kraj) postavenie právnickej osoby, ktorá je odlišná od štátu, čím je daný základ pre majetkovú a finančnú samostatnosť, – základom pôsobnosti sú vždy úlohy, ktoré smerujú k uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov miestneho obyvateľstva, – miestne obyvateľstvo si nezávisle od štátnej správy volí personálne obsadenie orgánov územnej samosprávy, ktoré plnia jeho úlohy a zodpovedajú za dosiahnuté výsledky. Územná samospráva je organizačnou formou verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo ako právnická osoba zabezpečuje riešenie od štátu odlišných úloh, ale samotná realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Pôsobnosť orgánov územnej samosprávy je zverená týmto orgánom výlučne zákonom alebo na základe zákona. Záujmová samospráva Do tohto pojmu zaraďujeme všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a zároveň tie, ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Osobitnú kategóriu záujmovej samosprávy, ktorá vykonáva verejnoprávnu funkciu, predstavujú profesijné združenia, ktoré vznikajú a pôsobia zo zákona, t. j. sú zriadené zákonom, zákon im zveruje určité pôsobnosti na úseku verejnej správy a spravidla majú povinné členstvo, na ktoré sa viaže výkon určitých povolaní. Takýmto profesijným združením je napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská advokátska komora atď. Základné právne predpisy regulujúce územnú samosprávu 1. Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení Základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí samostatný správny celok. Obec združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou. Zákon vymedzuje základnú organizačno-riadiacu štruktúru obce, ako aj konkrétne kompetencie obecných orgánov pri výkone verejnej správy. 2. Zákon č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí Tento zákon upravuje, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, ako aj majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. 3. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch Vyšším územným samosprávnym celkom je podľa zákona č. 221/1996 Z. z. samosprávny kraj. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. 4. Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov Tento zákon upravuje majetok vyššieho územného celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním a majetkové postavenie vyššieho územného celku a stanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku. 5. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky (kompetenčný zákon) Zákon vymedzuje jednotlivé oblasti verejnej správy, ktorých výkon prešiel z orgánov štátu na orgány územnej samosprávy. Pod pojmom samospráva treba rozumieť výkon určitých, presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými subjektmi. Kompetenčný zákon stanovuje prechod výkonu pôsobností úloh štátnej správy z ministerstiev, krajských úradov a okresných úradov na obce a na vyššie územné celky. To znamená, že tam, kde kompetenčný zákon zveril úlohy obciam a samosprávnym krajom, nejde o výkon samosprávnych úloh orgánov samospráv, ale o prenesený výkon štátnej správy. Zjednodušene povedané, v týchto oblastiach obce a samosprávne kraje vykonávajú úlohy štátnych orgánov a majú zákonný nárok na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výkon predmetných úloh. 6. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy Tento zákon upravuje: a) rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám. Zdroj: Efekt 3/2007