Úryvok z jedného článku - je zaujímavý a poučný.

Doc. Ing. Anna Belajová, PhD.z katedry regionálneho rozvoja, Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, v jednom svojom príspevku pod názvom :" MOŽNOSTI A SCHOPNOSTI MIESTNEJ SAMOSPRÁVY OVPLYVŇOVAŤ ROZVOJ VIDIECKYCH SÍDEL" zovšeobecňuje poznatky z výskumu samosprávnych funkcií a rozvojových potrieb obcí ,ako aj skúsenosti, ktoré autorka získala pri vypracovávaní programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí.

Niekoľko zaujímavých myšlienok som si dovolil vybrať a heslovite informovať o tom Vás občanov, ktorých tieto témy zaujímajú.

Obecný majetok a jeho využívanie

Obce využívajú svoj majetok v zmysle zákona 138/1991 Z.z. o majetku obcí na tri účely: na výkon samosprávy, na verejné účely (zabezpečenie verejných služieb) a na podnikateľské účely. Z hľadiska ekonomického zhodnocovania potom obecný majetok má charakter trhového a netrhového využitia. Rozhodujúci podiel obecného majetku slúži na zabezpečenie verejných služieb, t.j. na netrhové účely.Nechcem nikoho zaťažovať štatistikou , ale výsledok je taký že, obce rozhodujúcu časť svojho majetku používajú na výkon samosprávy a na zabezpečenie verejných služieb. Potvrdzujú to i závery z prieskumu uskutočnené vo vidieckych obciach: - malé obce využívajú majetok len na netrhové účely. Jedinou výnimkou sú kultúrne domy, ktoré sa využívajú úplne, alebo z časti na trhové účely. 98 % z hodnoty majetku je účelovo využívaných na zabezpečenie verejných služieb (cesty a iné súčasti technickej infraštruktúry, školstvo, zdravotníctvo, sociálne účely, komunálny bytový fond). - s veľkosťou obcí sa zvyšuje podiel majetku účelo využívaného na zvyšovanie príjmov, ale aj vo veľkých obciach nepresiahol jeho podiel 18 % z celkovej hodnoty majetku. - Rozvojové projekty si preto obce zabezpečujú predovšetkým z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov, grantov, transferov a úverov. Nedá sa predpokladať, že majetok obcí bude významnejšie zvyšovať príjmy do obecných rozpočtov aj v budúcnosti. Uplatňovanie rôznych metód odpisovania získaného majetku, ktorý sa do roku 2000 vôbec neodpisoval, nedostatočná evidencia o účelovom využití majetku. - Vidiecke obce neuplatňujú majetkovú politiku a ani nevidia dôvody pre jej realizáciu. Predstavitelia miestnej samosprávy zatiaľ nevidia zmysel vyjadrovania a hodnotenia efektov z využitia majetku diferencovanom podľa účelu využitia. Majetok vnímajú ako nevyhnutnú podmienku pre výkon kompetencií a vyjadrovanie efektov z neho nepovažujú za potrebnosť, ale skôr za „ďalšiu príťaž“.

Rozpočtové hospodárenie obcí.

Rozpočet je základom hospodárenia miestnej samosprávy s finančnými prostriedkami a majetkom za kalendárny rok. Je tiež nástrojom realizácie finančnej politiky orgánov iestnej samosprávy. Obce na Slovensku majú pomerne veľkú autonómiu pri tvorbe a užití svojich rozpočtov. Tento prístup sa odlišuje od mnohých iných krajín, kde vyrovnanosť, smerovanie výdavkov, prijímanie úverov odsúhlasujú spravidla štátne finančné orgány.

Bilanciu príjmov a výdavkov ovplyvňujú rôznou mierou prijaté úvery a splácanie istín. Prebytkové rozpočty obcí do roku 2001 naznačujú opatrný prístup obcí k získaniu cudzích zdrojov a snahu kumulovať rozpočtové prebytky do mimorozpočtových fondov obcí, z ktorých si obce financovali investične náročné projekty /infraštruktúrne/.

Zmeny v daňovom systéme ktoré sa od roku 2001 uskutočnili tri krát neriešili nárast finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie ďalších kompetencií, ktoré na obce prechádzali . K 1.1.2005došlo opäť k zmene daňového určenia vo vzťahu k územnej samospráve. Zrušila sa podielová daň a posilnila sa daň z príjmu fyzických osôb. 70,3% z celkového výnosu tejto dane sa stáva príjmom obecných rozpočtov, 23.6% výnosu je príjmom vyšších územných celkov a zvyšných 6.2% zostáva v štátnom rozpočte ako rezerva. Zákon 582/2004 Z.z. ustanovuje 7 druhov daní ktoré môžu obce ukladať v závislosti od rozhodnutia a schválenia zastupiteľstva /daň z nehnuteľností, daň za psa, za ubytovanie, zapredajné automaty, za nevýherné hracie prístroje, za jadrové zariadenie, za vjazd motorových vozidiel do historických častí obce/ a miestny poplatok za komunálne odpady. Tvorba, ale najmä použitie rozpočtu bolo od začiatku existencie samospráv vecou osprávneho rozhodovania a preto vývoj a štruktúru rozpočtu možno hodnotiť ako produkt osprávneho rozhodovania. Z hodnotenia finančnej sily obcí ktorú sme sledovali v obciach rôznych veľkostných skupín vyplynulo:

• nedá sa jednoznačne povedať, že finančná sila obcí vyjadrené objemom celkových príjmov na obyvateľa je závislá od veľkosti obcí. Porovnateľnú finančnú silu dosahujobce rôznej veľkosti. Je to spôsobené rôznou finančnou politikou ktorú obce uplatňujú.

• spôsob získavania finančných prostriedkov môže byť rôzny. Aj k určeniu miestnych daní majú obce rôzne prístupy. Obce sú rôzne úspešné pri získavaní prostriedkov z grantov. Niektoré obce si zabezpečujú zdroje na rozvoj z úverov, iné sa nechcú, alebo sa už nemôžu úverovo zaťažiť.

Vonkajšie faktory vplývajúce na miestny rozvoj

Schopnosť ovplyvňovať miestny rozvoj samosprávami je podmienená najmä:

Vonkajšími podmienkami, ktoré vytvárajú rámec (legislatívny, finančný) pre činnosť samospráv

Úrovňou voleného manažmentu miestnej samosprávy, kvalitou výkonných pracovníkov obecných úradov ako aj ich schopnosťou napĺňať kompetencie a aktivizovať rozvoj v sídlach.

Vonkajšie podmienky sú výsledkami predovšetkým politických rozhodnutí dotýkajúcich sa reformy verejnej správy. Konkrétne prijatých koncepcií legislatívnych podmienok a nariadení ako aj podmienkami financovania (daňovým systémom). Reforma verejnej správy bola procesom nevyhnutným súvisiacim s formovaním demokratickej spoločnosti. Je a zostáva tiež procesom permanentným. Procesy zmien dotýkajúcich sa verejnej správy od roku 1990 boli dynamické a priniesli so sebou tak pozitíva ako i problémy.

Samosprávny manažment a pracovníci obecných úradov vidia problémy súvisiace s reformou verejnej správy v nasledovnom:

Vo veľkej dynamike zmien pre ktoré nie sú dostatočne a včas pripravované alebo sprístupnené informácie

Nedostatočná informovanosť verejnosti a malá diskusia s volenými a výkonnými orgánmi obecnej samosprávy o jednotlivých krokoch reformy, resp. nerešpektovanie argumentov, ktoré samosprávy predkladajú

Potreba uplatňovania prechodného obdobia pri realizácii nových zmien, kde by sa na vybranej skupine obcí odskúšal model a vyhodnotili by sa prejavy a dopady.

Nedostatočná a všeobecná príprava vykonávacích predpisov, nariadení, metodík, nejednoznačný výklad opatrení, ktoré by samospráve uľahčili realizovať nové úlohy vyplývajúce z reformy a preto sú často odkázaní na vzájomnú samosprávnu pomoc.

Prenos „silných „ kompetencií od roku 2002 (školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra) nebol zosúladený s procesom decentralizácie financií. Obciam presun týchto kompetencií nezabezpečil ani taký objem finančných prostriedkov, akým boli dotované pokiaľ boli v správe štátu.

Volený manažment miestnej samosprávy

Rozhodujúca zodpovednosť za výkon samosprávy spočíva na volených orgánoch obce, t.j. na starostovi a zastupiteľstve, ktorí majú rozhodovaciu právomoc. Výkon ich funkcie od ktorej sa očakáva odbornosť, zodpovednosť, aktivita, tvorivosť a etický prístup charakterizujú úroveň samosprávneho manažmentu v obci.

ZÁVER

Vlastníctvo obecného majetku, vlastné finančné zdroje a profesionálny a aktívny samosprávny manažment tvoria základné predpoklady i podmienky pre naplnenie samosprávnych funkcií a rozvojových potrieb. Za pätnásť rokov existencie miestnej samosprávy sa obce museli prispôsobovať dynamicky sa meniacim podmienkam vyplývajúcim z reformy verejnej správy. Za krátke obdobie existencie miestnej samosprávy obce súbežne riešili identifikáciu vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý získali rôznymi formami, jeho evidenciu a oceňovanie, vyjadrenie opotrebovania ako aj spôsoby jeho využitia. Učili sa vykonávať originálne i prenesené kompetencie, ktorých bolo už pri vzniku samosprávy vyše dvadsať. Od roku 2001 prebrali obce ďalšie kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnej pomoci. Za uvedené obdobie sa zásadnejšie zmenili podmienky financovania obcí trikrát. Dynamika zmien a časový horizont, v ktorom sa reformné kroky vo verejnej správe priamo dotýkali miestnej samosprávy prinášali so sebou výsledky a problémy, s ktorými sa miestna samospráva vcelku úspešne vyrovnáva. Príprava a vstupné kroky, ktoré sa v súčasnosti realizujú v súvislosti s pripravovanou komunálnou reformou naznačujú, že filozofia demokratického systému rozhodovania sa stáva reálnejšou tak na úrovni centrálnej ako i miestnej a regionálnej.

Použitá literatúra

2. PAPCUNOVÁ,V.: Možnosti využitia obecného majetku vo vybraných obciach okresu Nitra. In: Veřejná ekonomika a správa 2003 Ostrava: Tiskárna Máj, 2003 ISBN 80-248-0430-1

3. NEMEC, J. – GLEN, W.: Verejné financie. END s.r.o., Bratislava, 1997, 242 s., ISBN 80-967847-1-4 4. BERČÍK, P. – BÚŠIK, J.: Verejná správa na Slovensku. In: Slovensko – francúzske workshopy decentralizovanej spolupráce: miestny rozvoj vo vidieckom prostredí, Zborník referátov z konferencie, Nitriansky samosprávny kraj, jún, 2005