Vítam Vás na stránkach blogu Nánanské reality,üdvözlöm önöket a Nánai tények blog oldalán

27. 10. 2011

Grék, Ír a Portugalčan sú spolu v bare. Kto platí? Nemec

Kríza, ktorá otriasa Európskou úniou, je zdrojom množstva vtipov a humorných hádaniek.

autor: ČTK  27. 10. 2011

Každá minca má dve strany. Súčasná kríza, ktorá otriasa Európskou úniou, nie je len čiernym mrakom na európskom nebi, ale aj zdrojom vtipov a humorných hádaniek.

Ako píše agentúra Reuters, posmešky a štipľavé komentáre dopadajú nielen na zadlžené národy, ale aj na premiérov a ministrov financií. "Prečo Grécko nezískalo poslednú časť pôžičky od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu?" pýta sa jedna z smiešnych otázok, ktorá si doberá katastrofálne predlžené Grécko. "Pretože v Grécku nemá nikto tak dlhú pracovnú dobu, aby stihol vyplniť potrebnú žiadosť."


"Grék, Ír a Portugalčan idú do baru a objednajú si pitie. Kto platí? Nemec!" je ďalší kúsok, ktorý poukazuje na fakt, že hlavným pilierom boja proti kríze je nemecká peňaženka. Na Slovensku i v Česku už nejaký deň koluje anekdota o kritizovaných gréckych nešvároch. "Za 400 eur si môžete osvojiť Gréka. Bude u vás bývať, vyspávať za vás, popíjať kávu, chodiť na obedy a dávať si šlofíka, takže môžete v kľude chodiť do práce."

Vtipy sú často veľmi osobné. Skúsenosť s tým má aj grécky spravodajca agentúry Reuters, ktorý si zašiel v Amsterdame do kaderníctva. "Takže ste ochotný prijať päťdesiatpercentný zostrih?" ironicky poznamenal kaderník s odkazom na dohodu eurozóny s bankami na odpisoch gréckych dlhov o polovicu. Ide tiež o slovnú hračku, pretože zostrih sa anglicky povie haircut a rovnaké slovo používa aj finančný slang pre zmazanie dlhu.

Niekedy, ale nie veľmi často, sa žarty netýkajú Grékov. "Aký je rozdiel medzi Islandom (Iceland) a Írskom (Ireland)?" pýta sa jeden vtip v angličtine, ktorý sa vysmieva finančnému kolapsu Islande v roku 2008 a následným dlhovým problémom Írov. "Jedno písmeno a šesť mesiacov," znie odpoveď.

"Koľko európskych ministrov financií je potrebných k výmene žiarovky?" znie otázka odkazujúca na neustále rokovania šéfov štátnych kás kvôli haseniu finančných požiarov. "Žiadny, pretože s žiarovkami nie sú žiadne problémy."

"Aký ekonomický model najlepšie vystihuje výhľad európskej ekonomiky? Dvojitá recesia, jedno odrazenie od dna, alebo niečo iné?" Správnou odpoveďou je, že vývojová krivka bude mať profil vane. "Prudký zostup, potom obdobie stagnácie a nakoniec všetko pôjde do odpadového odtoku."

Vďačným cieľom vtipkárov sú tiež Nemci, ich dominantné role počas rokovaní o finančnej záchrane a nemecká kritika krajín, ktoré sa topia v obrovských dlhoch. "Nemecko nikomu nebráni opustiť eurozónu, ale nedovolí so sebou vziať žiadne eurobankovky a euromince," znel pred niekoľkými týždňami komentár istých portugalských novín v humornej sekcii Verejný nepriateľ.

Vodou na mlyn sú aj popredné osobnosti politického života. K pochopeniu nasledujúce anekdoty stačí len letmá znalosť faktov, že nemecká kancelárka Angela Merkelová stojí na čele ekonomicky najsilnejšieho štátu Európy, manželka francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho Carla Bruni práve porodila, taliansky premiér Silvio Berlusconi chodí rád na večierky a že zbedačená krajina gréckeho ministerského predsedu Jorgosa Papandreua je terčom skoro každého vtipu.

"Pracovné stretnutie Európskej rady: 19:15 pracovná večere, 20:00 bilaterálne rokovania krajín eurozóny, 22:00 tlačová konferencia ... 22:05 Silvio Berlusconi vyráža do nočného klubu a všetkým zaplatí pitie. Angela Merkelová odmieta, pretože jednoducho chce, Sark, pretože musí, a Papandreou kvôli tomu, že nemá na spiatočnú taxík."

Ďalší vtip, ktorý vznikol aktualizáciou starej maďarskej anekdoty, už vyžaduje väčšie znalosti z histórie. Porovnáva EÚ s komunistickou Radou vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Pri RVHP berie do úvahy len konečný počet siedmich európskych členov, nepočíta s Vietnamom, Mongolskom, Kubou ani s Albánskom ktoré nespolupracovalo a vystúpilo. "Aký je znak RVHP? Sedem kráv, kosť a koža, ktoré sa na pastvine navzájom doja. Znakom EÚ je dnes 27 takých kráv."

Niekedy je ale humor len smejúcou sa maskou satiry, ako ukazuje kreslený vtip v liste Frankfurter Rundschau, v ktorom v noci chlapček príde do obývacej izby a hovorí, že nemôže spať. "Ale čože, medvedik, snívalo sa ti o tom, kto toto všetko raz zaplatí?" pýta sa synčeka chápavo otec sledujúci televíziu.

25. 10. 2011

FELKELTETTE A FIGYELMEMET EZ A CIKK …..

Pénzért magyarok

A bel- és külpolitikai eseményekben gazdag hét érdekes híre volt, hogy a szlovákiai átlagbérek érezhetően, mintegy tízezer forintnyi különbséggel haladják meg a magyarországi átlagbért. A különbség persze relatív, hiszen a forint–euró árfolyam napjainkban meglehetősen ingadozik. Tény viszont, hogy immár négy éve Szlovákiában magasabb az egy főre eső nemzeti össztermék, mint Magyarországon.

Közismert az is, hogy ez jelentős mértékben a kommunista múlt öröksége, a Kádár-féle gulyáskommunizmus árát a nemzeti össztermék 90%-át elérő adósságráta kialakulásával kellett megfizetni.

Magyarország gazdasági helyzete most is súlyos, mozgástere nagyon behatárolt. Az egyensúly helyreállítása érdekében különadókat vet ki, és az áfát európai rekordszintre, 27%-ra emeli. Sok egyéb mellett a költségvetés másik problémája a magas kiadások. A tételeken belül milliárdokat tesz ki a határon túliak támogatása, közöttük a felvidéki magyarság segélyezése is.

Részünkről már korábban is bírálat tárgyát képezte, hogy egy gazdaságilag rosszabb kondícióban levő állam anyagi támogatásban részesít egy gazdaságilag jobb helyzetben levő államot. Azt is kritizáltuk már, hogy a dotációk elosztása sok esetben kívánnivalót hagy maga után. Sajnos ez a gyakorlat érdemben nem változott.

A magyarországi források elosztása mindig is konfliktusforrás volt. Intézmények vezetői között vitákat gerjeszt, és legújabban már az egyéni kifizetések is gondot okoznak. Az utalások késnek, az aktuális átváltási kurzus miatt értékük tíz százaléka elveszik. Ami talán legszomorúbb a kifizetések lefolyása, az azt intéző bankfiókok előtt a múlt héten tumultuózus jelenetek játszódtak le.

A bankok előtti sorok az érdeklődést mutatják. Mégis, vagy inkább ezért, helyesebb lenne a támogatásokat több méltósággal felvenni, legalább így kifejezve a hálát.

A probléma azonban mégis maga a támogatás ténye. Mint mindenfajta dotáció, a határon túliak anyagi támogatása is, alacsony hatékonyságú és felesleges. Azok többségét úgyis csak a leghangosabban kiabálók teszik zsebre, személyre szóló kiutalásoknál pedig az összegek mértéke elenyésző, a jogosult helyzetét alig javítja, miközben kiutalójára jelentős anyagi és adminisztratív terheket ró. Szomorú lenne, ha csupán 70 euró lenne az ára annak, hogy valaki magyar iskolába írassa gyermekét.

Mégis úgy vélem, talán a magyarországi döntéshozóknak kellene felmérniük, mennyit ér a pénzen megvett magyarságtudat.
Horbulák Zsolt  (Újszo ,2011,okt.25)

Kérdésem: hol vannak olyankor ezek a “megsegítettek” mikor ilyenek (lásd >>> ittt) és ehhez hasonlók jelennek meg kis hazánkban Szlovákiában ??? Lehet akkor éppen nem magyarnak vallják magukat ? Ki tudja ?

Vannak helyzetek,szituációk mikor bizony “színt kell vallani,” lehet hogy ez nem megy mindenkinek ??? Vagy az a véleményük, hogy fő a nyugalom – és talán igazuk is van !!!

…és ismét valásztunk 2012 március 10–én !

Hála mindegy kinek ….. ismét parlamenti választások lesznek 2012 március 10-én,ez már tény.Nem szeretném részletezni,hogyan jutottak honatyáik(politikai pártok) a parlamentben ehhez az elhatározáshoz,gondolom a részletek ismertek.
Szeretnék csak rámutatni arra a tényre ,hogy milyen “könnyű” is lesz( talán még soha ilyen egyértelmű nem volt) ,hogy kit is fog az a szegény szlovákiai magyar kisebbségi állampolgár választani.Olvassák csak az alábbi cikkeket az Új szó napilapból

Nech žijú leniví Gréci | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk

Nech žijú leniví Gréci | Editorial | Sekcie | jeToTak.sk