Konkrétne o úlohách, funkciách a kompetenciách samospráv obcí.

V predchádzajúcom príspevku som naznačil základné právne predpisy (zďaleka nie všetky) regulujúc e samosprávu, v tomto príspevku by som chcel naznačiť polopatisticky(prepáčte za výraz)jej základné úlohy,funkcie a kompetencie samosprávy ako to z právnych predpisov vyplývajú.

Úlohy miestnych samospráv sú podmienené ich vzťahmi v území:

- vzťah samospráva – štátna správa,

- vzťah samospráva - podnikateľská sféra,

- vzťah samospráva - občan.

Orgány samosprávy musia v území organizovať a koordinovať svoju činnosť v spolupráci s ďalšími subjektmi, ktoré tu pôsobia. Pritom výkon niektorých verejných služieb môže byť zákonom prenesený na orgány samosprávy a tieto ich potom vykonávajú v tzv. prenesenom okruhu štátnej správy (uplatňuje sa v Českej aj Slovenskej republike, Rakúsku). Z toho vyplýva, že samospráva obcí má zároveň vytvárať podmienky pre rozvoj podnikateľskej činnosti, pretože práve podniky etablované v obci sú predpokladov rastu a prosperity územia. Nie je možné bez komunikácie a spolupráce s predstaviteľmi súkromného sektora formovať územie a vymedzovať priority rozvoja. Tretí vzťah vychádza zo skutočnosti, že pre fungovanie samosprávy obcí je občan rozhodujúca kategória, pretože od zabezpečovania služieb a potrieb občanov sa odvíja základný význam a poslanie samospráv v systéme fungovania spoločnosti. Občan tu pôsobí ako objekt riadiacich a koordinačných činností, ako subjekt kontroly výkonu samosprávnych funkcií a tiež ako subjekt so svojím majetkom a svojimi potrebami po dostupnosti a kvalite služieb, bývania, životného prostredia, voľno časových aktivít. V území obce sa realizuje rozhodujúca časť jeho života, čo musí byť rešpektované orgánmi, ktoré si na napĺňanie jednotlivých potrieb a funkcií občan zvolil. !!!!

Ciele, nástroje a nositelia komunálnej politiky

Ciele komunálnej politiky vychádzajú z programov rozvoja obcí, majú svoju vlastnú špecifikáciu, ale zároveň by mali byť koordinované s cieľmi národohospodárskej politiky, príp. regionálnej politiky. Možno ich klasifikovať z rôznych hľadísk - vecného, časového, dôležitosti, komplexnosti. Ciele by mali predstavovať zosúladený celok, s presne špecifikovanými znakmi t. j., že sú:

a) jasne a presne stanovené,

b) vzájomné zosúladené,

c) rozlíšené podľa dôležitosti,

d) merateľné,

e) adresné,

f) časovo limitované,

g) reálne a dosiahnuteľné.

Stanovenie cieľov je spojené aj s voľbou prostriedkov na ich dosiahnutie. Každý cieľ má svoje špecifikum v spôsobe svojej realizácie a naplnenia. Meniace sa podmienky počas realizácie cieľov mnohokrát vyžadujú alternatívne postupy na ich dosiahnutie. To zároveň umožňuje orgánom samosprávy flexibilne reagovať na očakávané i neočakávané zmeny. Osobitný význam to má pri dlhodobých cieľoch, resp. strategických cieľoch pre rozvoj obce tak z hľadiska časového, ako aj priority riešenia.

Obec má ako subjekt na jednej strane právo regulovať rozvoj daného územia a na druhej strane má aj povinnosť zabezpečovať kvalitatívne rastúce potreby občanov osobitne v sociálnych službách. Zároveň má obec utvárať ekonomické podmienky na podnikateľské aktivity, zabezpečovať racionálne využívanie územia procesom lokalizácie, organizácie územného rozvoja, disponovanie so stavebnými pozemkami, poľnohospodárskou a lesnou pôdou v katastri. Môže pritom slobodne vstupovať do vzťahov s inými obcami, s podnikateľskou sférou a štátom. Obec sa stáva integrujúcim činiteľom s cieľom účelného rozvoja územia, tým nadobúda úlohu koordinátora. Úlohu koordinátora realizuje využívaním rozmanitých foriem nakladania so svojím majetkom a rozpočtovým hospodárením obcí, čo je obsahom činností vyplývajúcich z výkonu samosprávy. Ide o formy riadenia a usmerňovania rozvoja obce, a to tak vo vzťahu k podnikateľským subjektom, ako aj formovaním ekonomickej základne obcí. Rozsah týchto aktivít závisí od objemu vlastných zdrojov a schopnosti mobilizovať potenciálne (osobitne finančné) zdroje obcí, podnikateľov a občanov.

K formám zabezpečovania a usmerňovania rozvoja obce patrí interkomunálna (medzi obecná) spolupráca ako prostriedok na riešenie tých problémov ďalšieho rozvoja obce, ktoré nie je možné alebo finančne únosné, prípadne z hľadiska efektívnosti účelné realizovať len vo vlastnej obci a je prípadne možné získať úspory z rozsahu. Vtedy sa združí s inou obcou s cieľom realizovať určitú aktivitu.(v prípade Nány tu vidím napr.spoluprácu s mestom Štúrovo práve v oblasti vybudovania čističky odpadových vôd a dobudovanie kanalizácie v obci.Bolo by zaujímavé vedieť čo si o tom myslí samospráva Nány)

Pre realizáciu cieľov musia byť samosprávne orgány vybavené dostatočným množstvom a rozmanitosťou nástrojov komunálnej politiky. Tie sú základom úspešnosti a reálnosti dosahovania cieľov a tiež účinnosti komunálnej politiky ako celku. Obsahovú náplň nástrojov komunálnej politiky možno vymedziť takto:

Administratívne nástroje vyjadrujú priamy vzťah obce k právnickým a fyzickým osobám. Ide o vyjadrenia (stanoviská) k umiestneniu, resp. zmene činností, prostredníctvom ktorých obce a mestá ovplyvňujú miestne podmienky lokalizácie ekonomických subjektov, resp. súhlasia s uvažovanou zmenou činnosti, čím sa má zamedziť lokalizácii činností, ktoré by mohli mať negatívne dosahy na sociálnu, ekonomickú a demografickú štruktúru alebo na životné prostredie mesta a obce. Administratívnymi nástrojmi teda obce usmerňujú ekonomické činnosti v obci, a to najmä vydávaním záväzných stanovísk (napr. v SR):

- k investičnej činnosti,

- k využitiu miestnych zdrojov,

- k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb,

- k zámerom činnosti podnikateľských subjektov, ktoré sa týkajú záujmov obyvateľov a obce.

Obec môže využívať aj legislatívne nástroje, ku ktorým patria nariadenia v rámci pôsobnosti obce - právne akty schválené orgánom samosprávy (napr. v SR tzv. všeobecné záväzné nariadenia). Súčasťou administratívnych nástrojov komunálnej politiky sú nástroje riešiac e celý sociálno- ekonomický a územno-technický rozvoj obce. Ide o programy (plány) hospodárskeho a sociálneho rozvoja, plány územného rozvoja, koncepcie a stratégie rozvoja. Tieto nástroje riešia nielen rozvoj miestnej jednotky, ale aj priestorové usporiadanie, resp. rozloženie ekonomických aktivít vrátane prvkov a plôch neekonomického charakteru. Zároveň sú aj nástrojmi, ktoré okrem vnútorného usporiadania, aktivizácie miestneho potenciálu, špecifikovania vecných problémov rozvoja a pod. predstavujú nástroje absorbujúce postavenie sídelnej jednotky v krajine, t. j. neriešia len vnútorné väzby, ale aj vonkajšie vzťahy k svojmu okoliu. Vonkajšie väzby sú výsledkom koordinácie záujmov rôznych úrovní riadenia (centrálnej, regionálnej, miestnej).

Finančné nástroje zakladajú priamy ekonomický vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, neziskovými inštitúciami a občanmi k obci. Tieto nástroje majú buď obligatórny charakter alebo sa využíva ich podporný, motivačný vplyv. Možno ich z hľadiska cieľových subjektov rozdeliť na nástroje, ktoré sú orientované na podnikateľov a nástroje ktorých motivačný vplyv je zameraný na občanov, resp. združenia občanov. Z hľadiska ich zdrojového krytia samosprávy obcí môžu podporne a motivačne pôsobiť finančnými príspevkami, pôžičkami, úvermi, dotáciami, grantmi pre miestne iniciatívy. Motivačný a lokalizačný vplyv môžu mať aj miestne dane, resp. nájomné, ktorými sa pre zainteresované subjekty vytvorí „mäkšie ekonomické prostredie“. (len pre zaujímavosť si tu predstavte napr.nájomné z objektov kasární) Miestne dane možno v tejto forme využívať len v zmysle platných zákonov. Ak je daňová politika samospráv realizovaná racionálne, t.j., že miestna daň je nielen príjmom rozpočtu obce, ale obec ju využíva ako nástroj na podporu rozvoja, môže byť jej efekt pre ďalší rozvoj obce významný. Väčšiu variabilitu umožňuje stanovenie, príp. aj odpustenie nájomného za využívanie majetku obce, cenová politika pozemkov vo vlastníctve obce(kto vie niečo o tom či vlastní obec takéto pozemky,vraj to obec už X rokov vybavuje !efekt=0)

Infra štruktúrne nástroje majú pre samosprávy obcí svoje vymedzenie aj priamo v zákone. Ide zabezpečovanie niektorých prvkov infraštruktúry napr.: o likvidáciu komunálneho odpadu, starostlivosť a údržbu verejných priestranstiev, starostlivosť, údržbu a budovanie miestnych komunikácií. Pre tieto prvky infraštruktúry sú určené aj jednotlivé nástroje – príslušné výdavky rozpočtov obcí, príp. fondy obcí. Zároveň sa samosprávy obcí môžu spolu podieľať na budovaní jednotlivých súčastí technickej a občianskej vybavenosti obcí – plynofikácie, budovania vodovodov a kanalizácie, čističiek odpadových vôd, nájomných bytov, škôl, zdravotníckych zariadení, obslužných zariadení (obchodných sociálnych, kultúrnych). Na tieto aktivity obce využívajú vlastné finančné prostriedky, združené prostriedky, prostriedky zo štátneho fondového (grantového) hospodárstva, ako aj emisie komunálnych obligácií. V tejto fáze infraštruktúrne nástroje sa premietajú do finančnej podoby a sú orientované buď na podnikateľskú sféru, alebo na občanov, príp. ich vplyv nemožno presne špecifikovať.

Informačné nástroje predstavujú v činnosti obcí pomerne úzku škálu, ale z hľadiska rastúceho významu informácií a poradenstva budú aj na obecnej úrovni zohrávať čoraz dôležitejšie miesto. Presadzujú sa formou informačných a poradenských centiera podobne.

Účinnosť všetkých uvedených nástrojov komunálnej politiky výrazne závisí od personálneho a informačného zabezpečenia miestnych orgánov. Nositeľmi komunálnej politiky sú občania a orgány samosprávy (volené a výkonné). Vo vzťahu k rozvoju obcí má nezastupiteľné miesto kvalita komunálneho manažmentu, ktorý:

-má priamy vplyv na riadiace a rozhodovacie činnosti,

-je dôležitým nositeľom koordinačnej funkcie na miestnej úrovni,

-zohráva významnú úlohu pri aktivácii občanov v rozhodovaní o sociálno- ekonomickom rozvoji.

Komunálny manažment v týchto činnostiach pôsobí ako pozitívny faktor, no môže pôsobiť aj negatívne. Vtedy prispieva k zvýrazneniu a prehĺbeniu určitých rizík miestnej demokracie, a to:

-k pasivite a ľahostajnosti občanov,(typický nánanský príklad)

-k izolácii miestnych úradníkov od občanov, a tým slúžiť nadriadenému, a nie občanovi,

-chybnému konaniu volených zástupcov, ktorí sa snažia vládnuť namiesto slúžiť svojim občanom (tiež typický nánanaský príklad,ale odmeny to áno)

Kvalitný manažment obce reprezentovaný flexibilnými, odborne kvalifikovanými výkonnými pracovníkmi a volenými predstaviteľmi obce vytvára predpoklady pre zvládnutie náročnej úlohy samosprávy obce ako nositeľa rozvojových procesov. Takýto manažment by mal byť schopný definovať priority rozvoja, spôsoby ich realizácie a spracovať stratégiu rozvoja obce. Zároveň je potrebné od neho očakávať aj využitie možností a priestoru pre koordináciu aktivít v širšom zázemí obce a implantovanie moderných manažérskych, marketingových a komunikačných prístupov v riadení obce. Vysoké nároky na profesionalitu a schopnosti volených a výkonných predstaviteľov samosprávy obce si vyžaduje ich trvalé vzdelávanie. (pokračovanie)(Zdroj: vyd.Ekonóm,2006)