Výkon samosprávy najaktívnejšie a najväčšou mierou zabezpečujú tí občania obce,
ci vo voľných združeniach.
Ak samosprávu chápeme ako samo organizáciu a samo zodpovednosť, alebo prevzatie zodpovednosti za rozvoj vlastnej obce, potom je potrebná angažovanosť a iniciatíva väčšiny obyvateľstva na riešení „vlastných“ záležitostí ,myslím si ,že s týmto konštatovaním môžeme súhlasiť.
Občania, to je však rôznorodá skupina ľudí, ktorej postoje k riešeniu vecí verejných sú rôzne. V obci žijú občania :
a) ktorí nikdy nepomohli a ani nemajú záujem riešiť veci verejné
b) iní sú spokojní a akceptujú stav vecí v obci, aký je
c) sú však aj takí občania, čo si myslia, že dokážu s ľuďmi pracovať lepšie ako tí, ktorí boli zvolení do funkcie a menovaní do výkonu úradu. Táto skupina občanov prejavuje záujem o vecí verejné, preto sa aj najčastejšie aktivizuje.
d) alebo sú takí občania, ktorí svoju energiu vynakladajú prevažne na to, aby znepríjemňovali život starostovi, zastupiteľstvu i výkonným pracovníkom obecného úradu i občanom.
Myslím si,že na uvedené jednotlivé nazvem „typy občanov“ by ste vedeli uviesť vážení čitatelia veľa príkladov ,no nie to je teraz podstatné.
Zastávam názor a to aj dokážem,že ak sa zasadnutia OZ mieni zúčastniť
- občan typu a ,b ak sa prihlási o slovo-bude mu udelené ,a nebude vyhlásené zasadnutie
- občan typu c a d nemá šancu dostať slovo, aby prehovoril v prípade typu d ) garantujem Vám ,že v krátkom čase zasadnutie bude vyhlásené za neverejné a miestnosť musí opustiť.
Je len samozrejmé,že viem na to uviesť niekoľko konkrétnych prípadov.Mám vlastné skúsenosti z tejto oblasti (bod c).
.Je potrebné bezpodmienečne pri tomto konštatovaní sa zastaviť a prehlasujem ,či veríte alebo nie,ale zo strany samosprávy a starostky nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu,zákonu .
čo sa týka udelenia slova občanom. Je potrebné ale vedieť nasledovné skutočnosti,rieši to zákon o obecnom zriadení:
odpoveď nájdeme v ustanovení § 12 ods. 5 zákona podľa ktorého „ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.“. Z citovaného jasne vyplýva, že slovo sa musí udeliť (ak o to požiadajú), poslancom národnej rady, zástupcom vlády alebo iných štátnych orgánov. Ostatným hosťom sa slovo nemusí udeliť. Je to na rozhodnutí starostu, resp. predsedajúceho.
Napriek tomu odporúčam veľmi citlivo pristupovať k oprávneniu predsedajúceho neudeliť slovo ostatným hosťom, resp. účastníkom rokovania (najmä obyvateľom obce). Pri rozhodovaní o tejto otázke treba zvážiť najmä atmosféru rokovania a tiež to, či ten, kto žiada o udelenie slova môže konštruktívne prispieť k objasneniu prerokúvaného problému, alebo naopak sťažiť ďalší priebeh rokovania, či vytvoriť na ňom výbušnú atmosféru. Vždy je vhodné odkázať toho, komu sa neudelí slovo, na vypočutie po rokovaní a pod. (zdroj:JUDr.Ladislav O.)
Bude zaujímavé aké stanovisko k tejto otázke zaujme verejný ochranca práv,pretože som mu položil otázku : Ak je ústavou zaručená sloboda prejavu a právo na informácie, a každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,(čl.26 odst.1,2 ústavy SR) potom má aj toto právo uplatniť v každodennom živote.Zákon o obecnom zriadení v § 3 odst.2 ustanovuje:
Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä:
a) voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,
b) hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum),
c) zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,
d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,
e) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely,
f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci,
g) požadovať pomoc v čase náhlej núdze.
Zhrniem v krátkosti ,teda právo má ,ale pokiaľ to chce uplatňovať napr. požiada o slovo na zasadnutí OZ je vystavený svojvoľnému rozhodnutiu starostky a poslancov OZ.Je ešte jeden dokument ,ktorý by mal otázku udelenia slova riešiť a to je ROKOVACÍ PORIADOK ,ktorý som však nevidel.To pravda neznamená ,že neexistuje.K tejto otázke zatiaľ toľko.
Druhá otázka je tiež zaujímavá a týka sa konkrétne zasadnutia OZ kedy je neverejné. Pretože podľa § 12 odst.4, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva:
a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám.
Ktoré sú tie osobitné zákony, na základe ktorých je zasadnutie OZ neverejné ? Je ich viacej ,ale o tom nabudúce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára