Konkrétne o úlohách, funkciách a kompetenciách samospráv obcí- II.časť

Komunálna politika obcí SR

Zmeny v spoločnosti v Slovenskej republike po roku 1990 znovu zaviedli samosprávne princípy jej riadenia, čím dávajú komunálnej politike nový obsah a rozmer. Obec je právnická osoba s vlastnou príjmovou základňou, s majetkom a s právomocami vymedzenými zákonom – to sú predpoklady na riešenie rozvoja svojho územia. Samospráva obce je zo zákona povinná vytvárať a zabezpečovať podmienky pre komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojho územia, pričom reformou verejnej správy po roku 2002 sa význam a postavenie samosprávy obce ešte zvýšili. Nárast kompetencií (majúce obsahovú orientáciu prevažne na služby obyvateľstvu) bol spojený aj nárastom majetku a finančných prostriedkov, ktoré dávajú samosprávam obcí väčší manévrovací priestor vo formovaní svojho územia.

Do pôsobností obce v Slovenskej republike patria samosprávne kompetencie:

• vykonávanie vlastnej investičnej činnosti a podnikateľskej činnosti v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,
• dokončovanie komplexnej bytovej výstavby a nadväznej infraštruktúry, od roku 1996 iniciovanie a koordinácia novej výstavby bytov, zo Štátneho fondu rozvoja bývania môžu obce žiadať finančné prostriedky na výstavbu nájomných bytov a technickej infraštruktúry,
• údržba a správa majetku obce,
• výstavba, údržba a prevádzka miestnych komunikácií a parkovísk, verejných priestranstiev, verejnej zelene, verejného osvetlenia, trhovísk, cintorínov, lokálnych vodovodných zdrojov a studní, rozvodov vody, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v malých obciach,
• zber a likvidácia tuhého komunálneho odpadu,
• výstavba, údržba a prevádzka miestnych kultúrnych a spoločenských zariadení, časť športových, rekreačných a turistických zariadení, detských jaslí, časť ambulantných zdravotníckych zariadení, zariadení elementárnych služieb sociálnej starostlivosti (s dennou prevádzkou),
• podporovanie aktivít v oblasti vzdelávania, ochrany prírody a ochrany pamiatok, kultúrnej a záujmovej umeleckej činnosti, telesnej kultúry a športu,
• podpora humanitných aktivít,
• správa obce vrátane miestnej polície, požiarnej služby.

Po roku 2002 sa rozšírili kompetencie o úseky: vodného hospodárstva, vedenia matrík, ochrany prírody, divadelnej činnosti, základného školstva a školských zariadení, telesnej kultúry, sociálnej pomoci, územného plánovania a stavebného poriadku, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a zdravotníctva. Pričom kompetencie za ochranu prírody, materských škôl, sociálnej pomoci a zdravotníctva vykonávajú obce v originálnej pôsobnosti a ostatné v prenesenej pôsobnosti od štátnej správy. Nové kompetencie významne posilnili úlohu obce v zabezpečovaní služieb verejného sektora, ich priblížením k občanovi a to osobitne pôsobnosťou v oblasti služieb a prevádzkovania segmentov občianskej vybavenosti.

Ciele komunálnej politiky sa tým rozšírili aj na tieto oblasti. Pre ich realizáciu a dosiahnutie by sa adekvátne mala rozšíriť aj sústava nástrojov. Z hľadiska súčasného stavu však treba konštatovať, že využitie jednotlivých nástrojov sú limitované finančnou kapacitou samospráv .

Nefinančné nástroje sú tiež determinované možnosťami ich finančného krytia vrátane neúmernej zadlžeností obcí. Vytvárajú priestor, resp. potrebu partnerstva zainteresovaných subjektov pôsobiacich na rozvoji obce (koordinačná funkcia). Predstavujú vlastne možnosti obcí na zabezpečovanie potrieb rozvoja zvereného územia. Nemajú v sebe príkazný charakter, ale sú spôsobmi a prostriedkami. Ich význam by sa mal v budúcnosti zvyšovať úmerne významu občana ako aktivizujúceho faktora rozvoja územia, ako aj vplyvu jednotlivých subjektov pôsobiacich v obci.

Komunálna politika má svoje súčasti, od ktorých sa odvíjajú ciele, obsah plánovacích dokumentov, ako aj voľba a spôsoby použitia jednotlivých nástrojov. Jednotlivé súčasti politiky nie je možné vnímať tak, že jedny sú viac druhé menej dôležité. Všetky musia byť objektom záujmu a činnosti obce. No priorita riešenia určitej oblasti záleží od jej aktuálneho stavu, od potrieb občanov, od potrieb trvale udržateľného rozvoja obce v jeho ekonomickej, sociálnej, ekologickej, demografickej dimenzii.

Na záver k tomuto bloku dovoľte ešte poznámku:

snažil, som sa stručne,jasne a hlavne zrozumiteľne objasniť skutočne základné veci ohľadne fungovania samosprávy obce,pretože sa domnievam ,že to neovláda ani väčšina našich poslancov a už vôbec nie drvivá väčšina občanov.To sú moje zovšeobecnené skúsenosti vyplývajúce z jednotlivých zasadnutí samosprávy,na ktorých som sa zúčastnil,z rozhovorov s občanmi,s mladými ľuďmi a pod.Ľahko a jednoducho dokážem, že tieto moje poznatky ,zodpovedajú skutočnosti ,ak sa sami zúčastníte viackrát zasadnutí obecného zastupiteľstva a pohovoríte voľne ,neformálne s občanmi.O starostke sa nevyjadrujem len toľko,že tá berie rozum od pani Rozálie Moravčíkovej hlavnej kontrolórky obce ako to bolo napr. v otázka verejného obstarávania na projekt rekonštrukcie kemping u a pod.Príspevky ,ktoré som zverejnil pochádzajú zo zdrojov Vydavateľstva Ekonom Bratislava pri Ekonomickej univerzite Bratislava,z fakulty Európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU Nitra ako aj z publikácií mnohých nadácií a občianskych združení,ktoré som prečítal.

Za najdôležitejšie považujem tú skutočnosť ,že máte možnosť vážení občania porovnať akoby mala pracovať samospráva obce ne jednej strane ,na druhej strane nánanskú skutočnosť v činnosti samosprávy.Inými slovami my samospráva sme najmúdrejší ,vy nánanskí občania ste...... aj s takýmto názorom som sa stretol žiaľ a iste aj viacerí z Vás.

Veľmi zaujímavé publikácie som dostal týkajúce sa občana a demokracie.Ak to dočítam, s niektorými dôležitými článkami Vás iste oboznámim ako aj so stanoviskami Verejného ochrancu práv akonáhle ich obdržím Budú sa týkať niektorých nánanských praktík a špecialít, ale o tom neskôr.

V problematike komunálnej politiky, ako aj vo vzťahu občan- samospráva môžete veľa podnetných informácií získať napríklad z www stránok:

• Združenia miest a obcí Slovenska: www.zmos.sk
• Únie miest Slovenska: www.unia-miest.sk
• Transparency International: www.transparency.sk
• www.zbierka.sk, kde sú k dispozícii všetky právne normy
• nadácie Občan a demokracia : www.oad.sk

O odvoze komunálneho odpadu .

Iste viacerých občanov trápi súčasný stav v odvoze komunálneho odpadu z našej obce.Môj prípad:minulý týždeň som vložil 2 vrecia odpadu (suché listy a korene z odkvitnutých kvetín z pred domu ,viď fotka)do kovových nádob pre odpad=výsledok nebol odvezený,asi sa nevyšmykol z nádoby a odborný pracovník životného prostredia (pracovník tech.služieb)z dôvodu možnej infekcie,alebo bohvie prečo z iných dôvodov ich skrátka nevybral z nádoby a zostali v nádobe-neodvezené. Dnešný prípad :tie isté 2 vrecia boli uložené vedľa nádob.Výsledok:nádoby vysypané,2vrecia opäť ostali neodvezené ako dokazuje fotografia.Logicky vzniká otázka prečo ?? Viem ,že viacerých obyvateľov trápia podobné problémy a viem aj to ,že starostka obce robí v tomto smere určité kroky pre zlepšenie.Ale zdá sa nie sú dostatočne účinné.Preto prosím zdvorilo o dôraznejšie riešenie tohto problému-odvoz komunálneho odpadu z obce.Myslím si,že platíme slušné peniaze za ich odvoz ,preto právom občan očakáva v tomto smeru kvalitné služby. Len pre zaujímavosť uvediem ceny odvozu komunálneho odpadu na rok 2009 ako to je schválené vo VZN č.2/2009,účinné od 1.1.2009 :Sadzba poplatku je stanovená za osobu a kalendárny deň, poplatok za celý kalendárny rok vo výške nad 16,597 euro (500,- Sk).To platí ,je to schválené.Asi toľko k tomuto môjmu prípadu. Ale stojí za zamyslenie ,(i keď táto moja poznámka mala odznieť,keď bola daná možnosť navrhované VZN pripomienkovať, za čo sa ospravedlňujem), že VZN č.2 presne vymedzuje:kto je poplatník,ohlasovaciu povinnosť poplatníka,sadzbu a splatnosť poplatku,oslobodenie od poplatku a jej zníženie ,ale nedefinuje pojmy čo je komunálny odpad a drobné stavebné odpady.Čo myslíte v tomto mojom prípade tie dve vrecia sú,alebo nie sú komunálnym odpadom? Podľa odborného pracovníka ŽP no asi nie je to komunálny odpad ,keď to neodviezli ! Ale aby bolo jasné uvediem Vás na správnu mieru čo je a nie je komunálnym odpadom, tak ako to opisuje webová stránka BIO magazínu: Teda ,Komunálny odpad (t.j. odpady obyvateľstva) majú veľmi rôznorodé zloženie. Ich súčasťou je i premenlivé množstvo naj rozličnejších nebezpečných látok, ako sú chemické riedidlá, batérie, lieky, žiarivky a iné. Do tejto skupiny patria aj odpady z niektorých podnikov, obchodov, smeti z ulíc a odpad mestskej zelene, pretože majú podobné zloženie ako odpad z domácností. Ostatné odpady tvoria skupinu, ktorá nepredstavuje veľké riziko pre životné prostredie. Do tejto kategórie možno zaradiť stavebnú hlušinu, organický poľnohospodársky odpad (slama) a iné. Táto skupina odpadov je problematická najmä svojim veľkým objemom, ale nie svojim chemickým zložením. K drobnému stavebnému odpadu patria zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky a pod. Záverom mi dovoľte charakterizovať : "Čo je to odpad ?" Jednoducho povedané, odpad je akákoľvek vec, ktorú už nevyužívame a nemá pre nás význam, takže sa jej chceme zbaviť. Z legislatívneho hľadiska je odpadom hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. V zákone sa vymedzuje odpad nasledovne: • odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie špecifikovaný, • výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti, • výrobky po záručnej lehote, • rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody znečistené, • plánovanými činnosťami znečistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery), • nepoužiteľné súčiastky (napr. vyradené batérie, vyčerpané katalyzátory), • látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. znečistené kyseliny, znečistené rozpúšťadlá), • odpad z priemyselných procesov (napr. destilačné zvyšky), • odpad z procesov znižujúcich znečisťovanie (napr. prach z vysávačov, použité filtre), • odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania), • odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy), • znehodnotené materiály (napr. znečistené oleje), • akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje, • výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety z poľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov), • znečistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy. A úplne na záver upriamil by som pozornosť na web stránku : www.triedenieodpadu.sk kde táto problematika je podrobne ,ale hlavne odborne rozobraná , riešená.

Konkrétne o úlohách, funkciách a kompetenciách samospráv obcí.

V predchádzajúcom príspevku som naznačil základné právne predpisy (zďaleka nie všetky) regulujúc e samosprávu, v tomto príspevku by som chcel naznačiť polopatisticky(prepáčte za výraz)jej základné úlohy,funkcie a kompetencie samosprávy ako to z právnych predpisov vyplývajú.

Úlohy miestnych samospráv sú podmienené ich vzťahmi v území:

- vzťah samospráva – štátna správa,

- vzťah samospráva - podnikateľská sféra,

- vzťah samospráva - občan.

Orgány samosprávy musia v území organizovať a koordinovať svoju činnosť v spolupráci s ďalšími subjektmi, ktoré tu pôsobia. Pritom výkon niektorých verejných služieb môže byť zákonom prenesený na orgány samosprávy a tieto ich potom vykonávajú v tzv. prenesenom okruhu štátnej správy (uplatňuje sa v Českej aj Slovenskej republike, Rakúsku). Z toho vyplýva, že samospráva obcí má zároveň vytvárať podmienky pre rozvoj podnikateľskej činnosti, pretože práve podniky etablované v obci sú predpokladov rastu a prosperity územia. Nie je možné bez komunikácie a spolupráce s predstaviteľmi súkromného sektora formovať územie a vymedzovať priority rozvoja. Tretí vzťah vychádza zo skutočnosti, že pre fungovanie samosprávy obcí je občan rozhodujúca kategória, pretože od zabezpečovania služieb a potrieb občanov sa odvíja základný význam a poslanie samospráv v systéme fungovania spoločnosti. Občan tu pôsobí ako objekt riadiacich a koordinačných činností, ako subjekt kontroly výkonu samosprávnych funkcií a tiež ako subjekt so svojím majetkom a svojimi potrebami po dostupnosti a kvalite služieb, bývania, životného prostredia, voľno časových aktivít. V území obce sa realizuje rozhodujúca časť jeho života, čo musí byť rešpektované orgánmi, ktoré si na napĺňanie jednotlivých potrieb a funkcií občan zvolil. !!!!

Ciele, nástroje a nositelia komunálnej politiky

Ciele komunálnej politiky vychádzajú z programov rozvoja obcí, majú svoju vlastnú špecifikáciu, ale zároveň by mali byť koordinované s cieľmi národohospodárskej politiky, príp. regionálnej politiky. Možno ich klasifikovať z rôznych hľadísk - vecného, časového, dôležitosti, komplexnosti. Ciele by mali predstavovať zosúladený celok, s presne špecifikovanými znakmi t. j., že sú:

a) jasne a presne stanovené,

b) vzájomné zosúladené,

c) rozlíšené podľa dôležitosti,

d) merateľné,

e) adresné,

f) časovo limitované,

g) reálne a dosiahnuteľné.

Stanovenie cieľov je spojené aj s voľbou prostriedkov na ich dosiahnutie. Každý cieľ má svoje špecifikum v spôsobe svojej realizácie a naplnenia. Meniace sa podmienky počas realizácie cieľov mnohokrát vyžadujú alternatívne postupy na ich dosiahnutie. To zároveň umožňuje orgánom samosprávy flexibilne reagovať na očakávané i neočakávané zmeny. Osobitný význam to má pri dlhodobých cieľoch, resp. strategických cieľoch pre rozvoj obce tak z hľadiska časového, ako aj priority riešenia.

Obec má ako subjekt na jednej strane právo regulovať rozvoj daného územia a na druhej strane má aj povinnosť zabezpečovať kvalitatívne rastúce potreby občanov osobitne v sociálnych službách. Zároveň má obec utvárať ekonomické podmienky na podnikateľské aktivity, zabezpečovať racionálne využívanie územia procesom lokalizácie, organizácie územného rozvoja, disponovanie so stavebnými pozemkami, poľnohospodárskou a lesnou pôdou v katastri. Môže pritom slobodne vstupovať do vzťahov s inými obcami, s podnikateľskou sférou a štátom. Obec sa stáva integrujúcim činiteľom s cieľom účelného rozvoja územia, tým nadobúda úlohu koordinátora. Úlohu koordinátora realizuje využívaním rozmanitých foriem nakladania so svojím majetkom a rozpočtovým hospodárením obcí, čo je obsahom činností vyplývajúcich z výkonu samosprávy. Ide o formy riadenia a usmerňovania rozvoja obce, a to tak vo vzťahu k podnikateľským subjektom, ako aj formovaním ekonomickej základne obcí. Rozsah týchto aktivít závisí od objemu vlastných zdrojov a schopnosti mobilizovať potenciálne (osobitne finančné) zdroje obcí, podnikateľov a občanov.

K formám zabezpečovania a usmerňovania rozvoja obce patrí interkomunálna (medzi obecná) spolupráca ako prostriedok na riešenie tých problémov ďalšieho rozvoja obce, ktoré nie je možné alebo finančne únosné, prípadne z hľadiska efektívnosti účelné realizovať len vo vlastnej obci a je prípadne možné získať úspory z rozsahu. Vtedy sa združí s inou obcou s cieľom realizovať určitú aktivitu.(v prípade Nány tu vidím napr.spoluprácu s mestom Štúrovo práve v oblasti vybudovania čističky odpadových vôd a dobudovanie kanalizácie v obci.Bolo by zaujímavé vedieť čo si o tom myslí samospráva Nány)

Pre realizáciu cieľov musia byť samosprávne orgány vybavené dostatočným množstvom a rozmanitosťou nástrojov komunálnej politiky. Tie sú základom úspešnosti a reálnosti dosahovania cieľov a tiež účinnosti komunálnej politiky ako celku. Obsahovú náplň nástrojov komunálnej politiky možno vymedziť takto:

Administratívne nástroje vyjadrujú priamy vzťah obce k právnickým a fyzickým osobám. Ide o vyjadrenia (stanoviská) k umiestneniu, resp. zmene činností, prostredníctvom ktorých obce a mestá ovplyvňujú miestne podmienky lokalizácie ekonomických subjektov, resp. súhlasia s uvažovanou zmenou činnosti, čím sa má zamedziť lokalizácii činností, ktoré by mohli mať negatívne dosahy na sociálnu, ekonomickú a demografickú štruktúru alebo na životné prostredie mesta a obce. Administratívnymi nástrojmi teda obce usmerňujú ekonomické činnosti v obci, a to najmä vydávaním záväzných stanovísk (napr. v SR):

- k investičnej činnosti,

- k využitiu miestnych zdrojov,

- k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb,

- k zámerom činnosti podnikateľských subjektov, ktoré sa týkajú záujmov obyvateľov a obce.

Obec môže využívať aj legislatívne nástroje, ku ktorým patria nariadenia v rámci pôsobnosti obce - právne akty schválené orgánom samosprávy (napr. v SR tzv. všeobecné záväzné nariadenia). Súčasťou administratívnych nástrojov komunálnej politiky sú nástroje riešiac e celý sociálno- ekonomický a územno-technický rozvoj obce. Ide o programy (plány) hospodárskeho a sociálneho rozvoja, plány územného rozvoja, koncepcie a stratégie rozvoja. Tieto nástroje riešia nielen rozvoj miestnej jednotky, ale aj priestorové usporiadanie, resp. rozloženie ekonomických aktivít vrátane prvkov a plôch neekonomického charakteru. Zároveň sú aj nástrojmi, ktoré okrem vnútorného usporiadania, aktivizácie miestneho potenciálu, špecifikovania vecných problémov rozvoja a pod. predstavujú nástroje absorbujúce postavenie sídelnej jednotky v krajine, t. j. neriešia len vnútorné väzby, ale aj vonkajšie vzťahy k svojmu okoliu. Vonkajšie väzby sú výsledkom koordinácie záujmov rôznych úrovní riadenia (centrálnej, regionálnej, miestnej).

Finančné nástroje zakladajú priamy ekonomický vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, neziskovými inštitúciami a občanmi k obci. Tieto nástroje majú buď obligatórny charakter alebo sa využíva ich podporný, motivačný vplyv. Možno ich z hľadiska cieľových subjektov rozdeliť na nástroje, ktoré sú orientované na podnikateľov a nástroje ktorých motivačný vplyv je zameraný na občanov, resp. združenia občanov. Z hľadiska ich zdrojového krytia samosprávy obcí môžu podporne a motivačne pôsobiť finančnými príspevkami, pôžičkami, úvermi, dotáciami, grantmi pre miestne iniciatívy. Motivačný a lokalizačný vplyv môžu mať aj miestne dane, resp. nájomné, ktorými sa pre zainteresované subjekty vytvorí „mäkšie ekonomické prostredie“. (len pre zaujímavosť si tu predstavte napr.nájomné z objektov kasární) Miestne dane možno v tejto forme využívať len v zmysle platných zákonov. Ak je daňová politika samospráv realizovaná racionálne, t.j., že miestna daň je nielen príjmom rozpočtu obce, ale obec ju využíva ako nástroj na podporu rozvoja, môže byť jej efekt pre ďalší rozvoj obce významný. Väčšiu variabilitu umožňuje stanovenie, príp. aj odpustenie nájomného za využívanie majetku obce, cenová politika pozemkov vo vlastníctve obce(kto vie niečo o tom či vlastní obec takéto pozemky,vraj to obec už X rokov vybavuje !efekt=0)

Infra štruktúrne nástroje majú pre samosprávy obcí svoje vymedzenie aj priamo v zákone. Ide zabezpečovanie niektorých prvkov infraštruktúry napr.: o likvidáciu komunálneho odpadu, starostlivosť a údržbu verejných priestranstiev, starostlivosť, údržbu a budovanie miestnych komunikácií. Pre tieto prvky infraštruktúry sú určené aj jednotlivé nástroje – príslušné výdavky rozpočtov obcí, príp. fondy obcí. Zároveň sa samosprávy obcí môžu spolu podieľať na budovaní jednotlivých súčastí technickej a občianskej vybavenosti obcí – plynofikácie, budovania vodovodov a kanalizácie, čističiek odpadových vôd, nájomných bytov, škôl, zdravotníckych zariadení, obslužných zariadení (obchodných sociálnych, kultúrnych). Na tieto aktivity obce využívajú vlastné finančné prostriedky, združené prostriedky, prostriedky zo štátneho fondového (grantového) hospodárstva, ako aj emisie komunálnych obligácií. V tejto fáze infraštruktúrne nástroje sa premietajú do finančnej podoby a sú orientované buď na podnikateľskú sféru, alebo na občanov, príp. ich vplyv nemožno presne špecifikovať.

Informačné nástroje predstavujú v činnosti obcí pomerne úzku škálu, ale z hľadiska rastúceho významu informácií a poradenstva budú aj na obecnej úrovni zohrávať čoraz dôležitejšie miesto. Presadzujú sa formou informačných a poradenských centiera podobne.

Účinnosť všetkých uvedených nástrojov komunálnej politiky výrazne závisí od personálneho a informačného zabezpečenia miestnych orgánov. Nositeľmi komunálnej politiky sú občania a orgány samosprávy (volené a výkonné). Vo vzťahu k rozvoju obcí má nezastupiteľné miesto kvalita komunálneho manažmentu, ktorý:

-má priamy vplyv na riadiace a rozhodovacie činnosti,

-je dôležitým nositeľom koordinačnej funkcie na miestnej úrovni,

-zohráva významnú úlohu pri aktivácii občanov v rozhodovaní o sociálno- ekonomickom rozvoji.

Komunálny manažment v týchto činnostiach pôsobí ako pozitívny faktor, no môže pôsobiť aj negatívne. Vtedy prispieva k zvýrazneniu a prehĺbeniu určitých rizík miestnej demokracie, a to:

-k pasivite a ľahostajnosti občanov,(typický nánanský príklad)

-k izolácii miestnych úradníkov od občanov, a tým slúžiť nadriadenému, a nie občanovi,

-chybnému konaniu volených zástupcov, ktorí sa snažia vládnuť namiesto slúžiť svojim občanom (tiež typický nánanaský príklad,ale odmeny to áno)

Kvalitný manažment obce reprezentovaný flexibilnými, odborne kvalifikovanými výkonnými pracovníkmi a volenými predstaviteľmi obce vytvára predpoklady pre zvládnutie náročnej úlohy samosprávy obce ako nositeľa rozvojových procesov. Takýto manažment by mal byť schopný definovať priority rozvoja, spôsoby ich realizácie a spracovať stratégiu rozvoja obce. Zároveň je potrebné od neho očakávať aj využitie možností a priestoru pre koordináciu aktivít v širšom zázemí obce a implantovanie moderných manažérskych, marketingových a komunikačných prístupov v riadení obce. Vysoké nároky na profesionalitu a schopnosti volených a výkonných predstaviteľov samosprávy obce si vyžaduje ich trvalé vzdelávanie. (pokračovanie)(Zdroj: vyd.Ekonóm,2006)

Prehľad úloh verejnej správy

Dovolil som si spracovať krátky prehľad o verejnej správe,štátnej správe a samospráve ako aj stručne uviesť základné právne predpisy,na základe ktorých "fungujú" .Verím ,že sa nájdu občania,ktorých to zaujíma a tento môj príspevok im prispeje k zvyšovaniu ich právneho vedomia. V súčasnosti sa prejavuje tendencia stotožňovať pojmy verejná správa a štátna správa, avšak pojem verejná správa má širší obsah ako pojem štátna správa. Verejnou správou sa rozumie správa všetkých verejných vecí, teda správa ako taká vo verejnom záujme. Táto správa sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide najmä o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. Verejná správa – samospráva a štátna správa Verejná správa funguje ako tzv. oddelený model (štátna správa – územná samospráva), ktorý funguje na troch stupňoch: štát – kraj – obec. Verejná správa je teda organizovaná na troch úrovniach. Každá úroveň má svojich volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek: a) štátna správa, b) samospráva. Štátna správa Je vhodné si uvedomiť, že štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti, pretože výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia vnútorných a vonkajších funkcií štátu. Orgány štátnej správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovaných štátnymi orgánmi. Činnosť štátnej správy je činnosťou podzákonnou, čiže je vykonávaná na základe zákona. Z toho vyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy vykonávajú svoju činnosť nie vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Právnym dôsledkom takéhoto konania okrem iného je, že za prípadnú škodu spôsobenú občanom alebo právnickým osobám nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej sprá- vy nezodpovedá priamo orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, ale štát, ktorý je povinný škodu nahradiť. Štátna správa disponuje aj donucovacou mocou, a to v prípade, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. Aj tu sú dané presné pravidlá a podmienky pre uplatnenie donucovacej moci: a) donútenie môže uplatniť len povolaný orgán, t. j. kompetentný orgán, b) donútenie musí byť primerané vymáhanej povinnosti, c) donútenie nemožno realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami, ale len takými, ktoré ustanovujú platné právne predpisy, resp. právne normy. Činnosť orgánov štátnej správy je usmerňovaná inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy. V praxi sa uskutočňuje vydávaním interných normatívnych inštrukcií a iných aktov. Orgány štátnej správy Pojem orgán štátnej správy môžeme chápať dvojako. V užšom zmysle slova orgánmi štátnej správy rozumieme tie štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány štátnej správy. Naopak, v širšom zmysle slova sú orgánmi štátnej správy aj ostatné orgány, ktoré disponujú „správno právnou“ aktivitou. Základnými a zároveň odlišujúci mi črtami orgánov štátnej správy sú: a) z pohľadu postavenia v spoločnosti: orgán štátnej správy je štátnym orgánom, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou, má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia, b) ide o osobitný druh štátneho orgánu, c) tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte. Základné právne predpisy regulujúce štátnu správu 1. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Zákon vytvára jednotlivé ministerstvá spolu s náplňou ich činnosti a tiež ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré spravujú im zverené veci verejné. 2. Zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy Na úrovni miestnej štátnej správy boli daným zákonom zriadené krajské úrady (územným obvodom je kraj) a okresné úrady (územným obvodom je okres podľa zákona č. 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní SR). Od 1. 1. 2004 sa zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch zrušili okresné úrady a nahradila ich špecializovaná miestna štátna správa a tiež obvodné úrady. V pôsobnosti krajských a obvodných úradov ostali už len najnevyhnutnejšie úseky pôsobnosti štátnej správy, ako sú všeobecná vnútorná správa, živnostenské podnikanie, civilná ochrana a riadenie štátu v krízových situáciách okrem obdobia vojny a vojnového stavu. Špecializovaná miestna štátna správa sa vytvorila osobitnými zákonmi na úsekoch cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkového a lesného hospodárstva, sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ochrany životného prostredia, školstva atď. 3. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Tento zákon upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom; rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu; postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese; zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. 4. Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu Predmetom právnej úpravy je správa majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, verejnoprávna inštitúcia a iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu. 5. Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní Zaradenie tohto zákona medzi základné právne predpisy upravujúce základný právny rámec verejného sektora (štátnej správy, ako aj územnej samosprávy) je dôležité preto, lebo ustanovuje metódy a postupy pri uzavieraní verejných zmlúv na dodanie prác, služieb a tovarov, ktoré sú financované z verejných prostriedkov alebo uzatvárané vo verejnom záujme. Samospráva Ďalším článkom verejnej správy je samospráva. Vo verejnej správe predstavuje vnútorné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami, ktoré nemajú štátny charakter. Rozlišujeme územnú a záujmovú samosprávu. Územná samospráva Územnú samosprávu možno charakterizovať na základe nasledujúcich bodov: – existencia verejných potrieb a záujmov, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu fyzických osôb, ktoré je vytvorené na územnom základe, – v súlade so zákonom prináleží miestnemu spoločenstvu, teda orgánu územnej samosprávy (obec a samosprávny kraj) postavenie právnickej osoby, ktorá je odlišná od štátu, čím je daný základ pre majetkovú a finančnú samostatnosť, – základom pôsobnosti sú vždy úlohy, ktoré smerujú k uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov miestneho obyvateľstva, – miestne obyvateľstvo si nezávisle od štátnej správy volí personálne obsadenie orgánov územnej samosprávy, ktoré plnia jeho úlohy a zodpovedajú za dosiahnuté výsledky. Územná samospráva je organizačnou formou verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo ako právnická osoba zabezpečuje riešenie od štátu odlišných úloh, ale samotná realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Pôsobnosť orgánov územnej samosprávy je zverená týmto orgánom výlučne zákonom alebo na základe zákona. Záujmová samospráva Do tohto pojmu zaraďujeme všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a zároveň tie, ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Osobitnú kategóriu záujmovej samosprávy, ktorá vykonáva verejnoprávnu funkciu, predstavujú profesijné združenia, ktoré vznikajú a pôsobia zo zákona, t. j. sú zriadené zákonom, zákon im zveruje určité pôsobnosti na úseku verejnej správy a spravidla majú povinné členstvo, na ktoré sa viaže výkon určitých povolaní. Takýmto profesijným združením je napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská advokátska komora atď. Základné právne predpisy regulujúce územnú samosprávu 1. Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení Základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí samostatný správny celok. Obec združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou. Zákon vymedzuje základnú organizačno-riadiacu štruktúru obce, ako aj konkrétne kompetencie obecných orgánov pri výkone verejnej správy. 2. Zákon č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí Tento zákon upravuje, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, ako aj majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. 3. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch Vyšším územným samosprávnym celkom je podľa zákona č. 221/1996 Z. z. samosprávny kraj. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. 4. Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov Tento zákon upravuje majetok vyššieho územného celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním a majetkové postavenie vyššieho územného celku a stanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku. 5. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky (kompetenčný zákon) Zákon vymedzuje jednotlivé oblasti verejnej správy, ktorých výkon prešiel z orgánov štátu na orgány územnej samosprávy. Pod pojmom samospráva treba rozumieť výkon určitých, presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými subjektmi. Kompetenčný zákon stanovuje prechod výkonu pôsobností úloh štátnej správy z ministerstiev, krajských úradov a okresných úradov na obce a na vyššie územné celky. To znamená, že tam, kde kompetenčný zákon zveril úlohy obciam a samosprávnym krajom, nejde o výkon samosprávnych úloh orgánov samospráv, ale o prenesený výkon štátnej správy. Zjednodušene povedané, v týchto oblastiach obce a samosprávne kraje vykonávajú úlohy štátnych orgánov a majú zákonný nárok na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výkon predmetných úloh. 6. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy Tento zákon upravuje: a) rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám. Zdroj: Efekt 3/2007

Interpelácia poslancov po schválení odmien.

Úryvok z jedného článku - je zaujímavý a poučný.

Doc. Ing. Anna Belajová, PhD.z katedry regionálneho rozvoja, Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, v jednom svojom príspevku pod názvom :" MOŽNOSTI A SCHOPNOSTI MIESTNEJ SAMOSPRÁVY OVPLYVŇOVAŤ ROZVOJ VIDIECKYCH SÍDEL" zovšeobecňuje poznatky z výskumu samosprávnych funkcií a rozvojových potrieb obcí ,ako aj skúsenosti, ktoré autorka získala pri vypracovávaní programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí.

Niekoľko zaujímavých myšlienok som si dovolil vybrať a heslovite informovať o tom Vás občanov, ktorých tieto témy zaujímajú.

Obecný majetok a jeho využívanie

Obce využívajú svoj majetok v zmysle zákona 138/1991 Z.z. o majetku obcí na tri účely: na výkon samosprávy, na verejné účely (zabezpečenie verejných služieb) a na podnikateľské účely. Z hľadiska ekonomického zhodnocovania potom obecný majetok má charakter trhového a netrhového využitia. Rozhodujúci podiel obecného majetku slúži na zabezpečenie verejných služieb, t.j. na netrhové účely.Nechcem nikoho zaťažovať štatistikou , ale výsledok je taký že, obce rozhodujúcu časť svojho majetku používajú na výkon samosprávy a na zabezpečenie verejných služieb. Potvrdzujú to i závery z prieskumu uskutočnené vo vidieckych obciach: - malé obce využívajú majetok len na netrhové účely. Jedinou výnimkou sú kultúrne domy, ktoré sa využívajú úplne, alebo z časti na trhové účely. 98 % z hodnoty majetku je účelovo využívaných na zabezpečenie verejných služieb (cesty a iné súčasti technickej infraštruktúry, školstvo, zdravotníctvo, sociálne účely, komunálny bytový fond). - s veľkosťou obcí sa zvyšuje podiel majetku účelo využívaného na zvyšovanie príjmov, ale aj vo veľkých obciach nepresiahol jeho podiel 18 % z celkovej hodnoty majetku. - Rozvojové projekty si preto obce zabezpečujú predovšetkým z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov, grantov, transferov a úverov. Nedá sa predpokladať, že majetok obcí bude významnejšie zvyšovať príjmy do obecných rozpočtov aj v budúcnosti. Uplatňovanie rôznych metód odpisovania získaného majetku, ktorý sa do roku 2000 vôbec neodpisoval, nedostatočná evidencia o účelovom využití majetku. - Vidiecke obce neuplatňujú majetkovú politiku a ani nevidia dôvody pre jej realizáciu. Predstavitelia miestnej samosprávy zatiaľ nevidia zmysel vyjadrovania a hodnotenia efektov z využitia majetku diferencovanom podľa účelu využitia. Majetok vnímajú ako nevyhnutnú podmienku pre výkon kompetencií a vyjadrovanie efektov z neho nepovažujú za potrebnosť, ale skôr za „ďalšiu príťaž“.

Rozpočtové hospodárenie obcí.

Rozpočet je základom hospodárenia miestnej samosprávy s finančnými prostriedkami a majetkom za kalendárny rok. Je tiež nástrojom realizácie finančnej politiky orgánov iestnej samosprávy. Obce na Slovensku majú pomerne veľkú autonómiu pri tvorbe a užití svojich rozpočtov. Tento prístup sa odlišuje od mnohých iných krajín, kde vyrovnanosť, smerovanie výdavkov, prijímanie úverov odsúhlasujú spravidla štátne finančné orgány.

Bilanciu príjmov a výdavkov ovplyvňujú rôznou mierou prijaté úvery a splácanie istín. Prebytkové rozpočty obcí do roku 2001 naznačujú opatrný prístup obcí k získaniu cudzích zdrojov a snahu kumulovať rozpočtové prebytky do mimorozpočtových fondov obcí, z ktorých si obce financovali investične náročné projekty /infraštruktúrne/.

Zmeny v daňovom systéme ktoré sa od roku 2001 uskutočnili tri krát neriešili nárast finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie ďalších kompetencií, ktoré na obce prechádzali . K 1.1.2005došlo opäť k zmene daňového určenia vo vzťahu k územnej samospráve. Zrušila sa podielová daň a posilnila sa daň z príjmu fyzických osôb. 70,3% z celkového výnosu tejto dane sa stáva príjmom obecných rozpočtov, 23.6% výnosu je príjmom vyšších územných celkov a zvyšných 6.2% zostáva v štátnom rozpočte ako rezerva. Zákon 582/2004 Z.z. ustanovuje 7 druhov daní ktoré môžu obce ukladať v závislosti od rozhodnutia a schválenia zastupiteľstva /daň z nehnuteľností, daň za psa, za ubytovanie, zapredajné automaty, za nevýherné hracie prístroje, za jadrové zariadenie, za vjazd motorových vozidiel do historických častí obce/ a miestny poplatok za komunálne odpady. Tvorba, ale najmä použitie rozpočtu bolo od začiatku existencie samospráv vecou osprávneho rozhodovania a preto vývoj a štruktúru rozpočtu možno hodnotiť ako produkt osprávneho rozhodovania. Z hodnotenia finančnej sily obcí ktorú sme sledovali v obciach rôznych veľkostných skupín vyplynulo:

• nedá sa jednoznačne povedať, že finančná sila obcí vyjadrené objemom celkových príjmov na obyvateľa je závislá od veľkosti obcí. Porovnateľnú finančnú silu dosahujobce rôznej veľkosti. Je to spôsobené rôznou finančnou politikou ktorú obce uplatňujú.

• spôsob získavania finančných prostriedkov môže byť rôzny. Aj k určeniu miestnych daní majú obce rôzne prístupy. Obce sú rôzne úspešné pri získavaní prostriedkov z grantov. Niektoré obce si zabezpečujú zdroje na rozvoj z úverov, iné sa nechcú, alebo sa už nemôžu úverovo zaťažiť.

Vonkajšie faktory vplývajúce na miestny rozvoj

Schopnosť ovplyvňovať miestny rozvoj samosprávami je podmienená najmä:

Vonkajšími podmienkami, ktoré vytvárajú rámec (legislatívny, finančný) pre činnosť samospráv

Úrovňou voleného manažmentu miestnej samosprávy, kvalitou výkonných pracovníkov obecných úradov ako aj ich schopnosťou napĺňať kompetencie a aktivizovať rozvoj v sídlach.

Vonkajšie podmienky sú výsledkami predovšetkým politických rozhodnutí dotýkajúcich sa reformy verejnej správy. Konkrétne prijatých koncepcií legislatívnych podmienok a nariadení ako aj podmienkami financovania (daňovým systémom). Reforma verejnej správy bola procesom nevyhnutným súvisiacim s formovaním demokratickej spoločnosti. Je a zostáva tiež procesom permanentným. Procesy zmien dotýkajúcich sa verejnej správy od roku 1990 boli dynamické a priniesli so sebou tak pozitíva ako i problémy.

Samosprávny manažment a pracovníci obecných úradov vidia problémy súvisiace s reformou verejnej správy v nasledovnom:

Vo veľkej dynamike zmien pre ktoré nie sú dostatočne a včas pripravované alebo sprístupnené informácie

Nedostatočná informovanosť verejnosti a malá diskusia s volenými a výkonnými orgánmi obecnej samosprávy o jednotlivých krokoch reformy, resp. nerešpektovanie argumentov, ktoré samosprávy predkladajú

Potreba uplatňovania prechodného obdobia pri realizácii nových zmien, kde by sa na vybranej skupine obcí odskúšal model a vyhodnotili by sa prejavy a dopady.

Nedostatočná a všeobecná príprava vykonávacích predpisov, nariadení, metodík, nejednoznačný výklad opatrení, ktoré by samospráve uľahčili realizovať nové úlohy vyplývajúce z reformy a preto sú často odkázaní na vzájomnú samosprávnu pomoc.

Prenos „silných „ kompetencií od roku 2002 (školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra) nebol zosúladený s procesom decentralizácie financií. Obciam presun týchto kompetencií nezabezpečil ani taký objem finančných prostriedkov, akým boli dotované pokiaľ boli v správe štátu.

Volený manažment miestnej samosprávy

Rozhodujúca zodpovednosť za výkon samosprávy spočíva na volených orgánoch obce, t.j. na starostovi a zastupiteľstve, ktorí majú rozhodovaciu právomoc. Výkon ich funkcie od ktorej sa očakáva odbornosť, zodpovednosť, aktivita, tvorivosť a etický prístup charakterizujú úroveň samosprávneho manažmentu v obci.

ZÁVER

Vlastníctvo obecného majetku, vlastné finančné zdroje a profesionálny a aktívny samosprávny manažment tvoria základné predpoklady i podmienky pre naplnenie samosprávnych funkcií a rozvojových potrieb. Za pätnásť rokov existencie miestnej samosprávy sa obce museli prispôsobovať dynamicky sa meniacim podmienkam vyplývajúcim z reformy verejnej správy. Za krátke obdobie existencie miestnej samosprávy obce súbežne riešili identifikáciu vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý získali rôznymi formami, jeho evidenciu a oceňovanie, vyjadrenie opotrebovania ako aj spôsoby jeho využitia. Učili sa vykonávať originálne i prenesené kompetencie, ktorých bolo už pri vzniku samosprávy vyše dvadsať. Od roku 2001 prebrali obce ďalšie kompetencie v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnej pomoci. Za uvedené obdobie sa zásadnejšie zmenili podmienky financovania obcí trikrát. Dynamika zmien a časový horizont, v ktorom sa reformné kroky vo verejnej správe priamo dotýkali miestnej samosprávy prinášali so sebou výsledky a problémy, s ktorými sa miestna samospráva vcelku úspešne vyrovnáva. Príprava a vstupné kroky, ktoré sa v súčasnosti realizujú v súvislosti s pripravovanou komunálnou reformou naznačujú, že filozofia demokratického systému rozhodovania sa stáva reálnejšou tak na úrovni centrálnej ako i miestnej a regionálnej.

Použitá literatúra

2. PAPCUNOVÁ,V.: Možnosti využitia obecného majetku vo vybraných obciach okresu Nitra. In: Veřejná ekonomika a správa 2003 Ostrava: Tiskárna Máj, 2003 ISBN 80-248-0430-1

3. NEMEC, J. – GLEN, W.: Verejné financie. END s.r.o., Bratislava, 1997, 242 s., ISBN 80-967847-1-4 4. BERČÍK, P. – BÚŠIK, J.: Verejná správa na Slovensku. In: Slovensko – francúzske workshopy decentralizovanej spolupráce: miestny rozvoj vo vidieckom prostredí, Zborník referátov z konferencie, Nitriansky samosprávny kraj, jún, 2005

Cím nélkül .....

Úgy látszik a nánaiakat nem nagyon érdekel semmi. Mindegy nekik kié lesz a laktanya,vagy nem hiszik el ,hogy a falué lesz ,ki tudja, mit gondolnak . Csalódtak biztos már eleget .De nem szabad elfelejteni bizonyos tényeket,hogy ha „okosan” lenne kezelve a laktanya ,akkor egy évi bevétel a falu kaszájába fedni fogja minimum egy -két utca csatornázási költségeit(például). Nem kell ehhez főiskola hogy eszt valaki felfogja. De hát nem érdekel abszolút senkit mi lesz ,hogyan lesz. Legalább is bizonyos jelek arra mutatnak. Sőt aszt is pletykálják a faluban hogy nem kell már a falunak a laktanya Matuska Zsuzsa fél tőle mint a tűztől. Sok munka lesz körülötte. És még aszt is beszélik hogy totál nem tudják mit is kezdjenek vele. És ha ez így van akkor ez bizony szomorú. Hát az biztos hogy kezdetben igen,lesz munka bőven, de utána már csak „dől a pénz” .De eszt már részletesen kifejtettem, és még sok minden mást is. De ami nagyon jól megy Nánán az a jutalom osztás,de hogy mire föl ?? Ki tudja ez sem érdekel senkit !!! Csak egy példa a határozatból :”A nánai képviselő-testület a 2008. november 24-én megtartott ülésén: Jóváhagyta:11. Egyszeri jutalmat a képviselők részére, külsős bizottsági tagoknak és a polgármesternek a következő képpen:Képviselők - Kohút M. kivételével, mivel munkahelyi elfoglaltságából kifolyólag nem vett részt az üléseken és az önkormányzati rendezvényeken. – egyenként 5 000 Sk, Ing Matuška 2 500 Sk, Horváth Š. 2 500 Sk , Ing Torňoši 1 500 Sk, Samaránska I. 1 000 Sk , Horváth E. 2 500 Sk, Pálinkás J. 2 500 Sk, Kosztolányi M. 2 500 Sk, Pethes M. Sk 2 500,

Sóki Gy. 1 000 Sk, Khéli B. 1 000 Sk, Horváth A. 1 000 Sk, Polgármester 30 000 Sk. Ez sem érdekel senkit ,hogy miért is kapják konkrétan a jutalmat ,milyen konkrét munkáért ??? Tisztelet a kivételnek ,eszt azért hozzá tenném. Hát Nánán ez így van jól :ha olvastak figyelmesen akkor a jutalom azért jár,hogy részt vesz az üléseken és a önkormányzati rendezvényeken a képviselő-testület !!! Ez egyszerűen gyalázat !!! . A templomba meg egy évre 5000 Sk a támogatás. Hogy nem sül le a bőr a képükről !!!!! (hallottam a nánai Jednota üzletben).Az a pár ember aki odajár adja vasárnaponként a pár koronáját,ez a templom bevétele!!!Belül meg válik le a fal!!!! De mondhatnám tovább is, a nyugdíjasoknak ez is jól van így. Mindegy majd valami lesz nem igaz ???Minden lassacskán megoldódik.

Nové prístupy k riadeniu miestnej samosprávy- úryvok.

Čo vy na to nánanská samospráva ?Vy viete čo chcú občania/zákazníci ?

To je ale zaujímavé však = občan-zákazník ?Čudujete sa však ?

Je to zaujímavé však ?

Čo všetko ešte neviete?Ale aspoň slušné odmeny si viete odhlasovať !

Nehanbíte sa, za čo konkrétne ? Poniektorí z Vás ani vlastný názor nemá,starostka strčí Vám papier do ruky,aby ste si aspoň voľačo prečítali, ale aj to niektorým robí problém (česť výnimkám) !

Upustím od uvedenia konkrétných prípadov,dúfam,že sa vážení čitatelia neurazia?Stačí len chodiť na zasadnutia samosprávy veľmi ľahko sa toto moje tvrdenie dokáže.Neveríte ,vyskúšajte raz !Oplatí sa.