CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH FORIEM KOMUNIKÁCIE S VEREJNOSŤOU.

skúsenosti a praktické rady z iných obcí a miest/

Tam, kde sa občania nezapájajú do verejného diania, zlyháva nielen občianska spoločnosť, ale je ohrozená aj demokracia. Funkčná demokracia na komunálnej úrovni predpokladá profesionálny a zodpovedný prístup miestnej samosprávy

k problémom obce a zároveň aktívny prístup občanov, ktorí svoje rozhodnutia a spoluprácu budú realizovať na základe objektívnych informácií.

Čo je to komunikácia s verejnosťou?

Územná demokracia sa v obci dá dosiahnuť len za účasti a podpory obyvateľov - ich priamou účasťou na riešení problémov komunity. Preto je dôležité konzultovať riešenie problémov s verejnosťou a tak iniciovať ich účasť

na veciach verejných.

Komunikácia s verejnosťou má viacero foriem: od verejného zhromaždenia cez verejné vypočutie až po stretnutia s občanmi alebo obecné podujatia ./samozrejme za účasti starostky nie ako v Náne,že nebola prítomná na obecnom podujatí ,čoho sme boli v minulosti svedkami/

Prax však ukazuje, že najefektívnejšou metódou, ktorá sa prelína takmer všetkými formami komunikácie, sú konzultácie/diskusie s občanmi ešte pred prijatím riešenia, keď sú pripravované viaceré alternatívy. Aby občania mali pocit zainteresovanosti do riešenia problému, musia mať dostatočné množstvo pravdivých informácií.

To má niekoľko výhod:

– občan začne chápať zložitosť uvedených problémov a hĺbku zodpovednosti

miestnych činiteľov, čo zvyšuje jeho rešpekt a dôveru k nim

– počas diskusie spoznáva i názory rôznych politikov a zodpovedných činiteľov, utvára si vlastný názor na nich i na problém a stáva sa menej ovplyvniteľným rôznymi autoritatívnymi, živelnými a neodbornými tvrdeniami

– samospráva dostáva priame reakcie, názory a riešenie od tých, ktorým je riešenie určené

– zainteresovaní občania, ktorí sa zúčastnili procesu hľadania najlepšej alternatívy, sú ochotnejší akceptovať výsledné riešenie a obhajovať ho,pretože ho považujú za svoje

Konzultácia/diskusia a jej priebeh musia byť dôsledne pripravené, a to sa nezaobíde bez ústnej a písomnej komunikácie. Pripravená diskusia je organizovanejšia a predovšetkým vyvoláva otázky.

Výhodou konzultácie/diskusie ako verbálnej formy komunikácie je to, že

zabraňuje nedorozumeniam, ktoré môžu vzniknúť prostredníctvom vedľajších šumov a poskytuje priestor pre vysvetlenie jednotlivých alternatív. Zároveň vytvára voľnejšiu, neformálnu atmosféru. Priebeh diskusie je potrebné zaznamenať

v písomnej alebo zvukovej podobe.

Ako dosiahnuť interakciu

Pre produktívnu interakciu medzi samosprávou a občanmi sú v efektívnej komunite významné viaceré faktory. Tri z nich sú však rovnako dôležité ako aj kritické: komunikácia, spoluúčasť na vedení a tímová práca.

1. Komunikácia

Tvorí prvý pilier, od kvality ktorého sa potom odvíja aj úroveň ďalších dvoch pilierov. Pri komunikácii s občanom musia byť aktívne obidve strany. Nejde len o to, aby občan – volič bol aktívny len tým, že raz za štyri roky pôjde voliť.

Občan by mal byť aktívny v priebehu celého volebného obdobia. Autentická, otvorená, dvojstranná komunikácia je kľúčom k účasti občanov na veciach verejných, k spolupráci so samosprávou.

Možné defi nície komunikácie:

• Cesta, ktorou sa myšlienky, informácie a názory dostávajú z miesta ich vzniku do cieľa.

• Proces odovzdávania a prijímania informácií pri vzájomnom styku medzi ľuďmi.

Komunikátor

Kto je komunikátor? Každý volený predstaviteľ ako aj výkonný zamestnanec obce.

Jeho úloha:

Presne a s porozumením poskytovať a prijímať informácie, nápady a vnímať pocity zúčastnených.

Spätná väzba

Pre občana je to informácia, ako vidia jeho správanie iní ľudia. To platí aj pre samosprávu. Len vtedy bude vedieť či robí veci dobre a správne, ak bude poznať názor obyvateľov. Získavanie spätnej väzby pre samosprávu sa najefektívnejšie

realizuje prostredníctvom osobných stretnutí a rozhovorov, ankiet, prieskumov verejnej mienky a pod.

2. Spoluúčasť na vedení

Druhým pilierom je spoluúčasť na vedení - t.j. posilňovanie právomocí občana.

Možností je viacero:

– vypočutie si názorov a rád občanov,

– akceptácia ich názorov pri rozhodovaní.

Môžu sa uplatniť aj zložitejšie procesy ako napr. zapájanie občanov do tvorby rozpočtu, do starostlivosti o čistotu, o poriadok, o spoluorganizovanie podujatí a pod. Nezabúdať na mimovládne organizácie, ktoré tu môžu zohrať pozitívnu úlohu.

3. Tímová práca

Predstavuje tretí pilier, ktorý drží dva predchádzajúce. Prvé dva sa zaoberajú stratégiami, ktoré môže samospráva a občania využiť na efektívnejšiu spoluprácu.Tímová práca sa zaoberá tým, ako môžu predstavitelia obce s občanmi spolupracovať tak, aby dosiahli medzi sebou lepšiu komunikáciu; aby si podelili zodpovednosť za rozhodovanie a za realizáciu týchto rozhodnutí.

Tento môj príspevok nie je návod ako robiť správne komunikáciu s občanmi.

Sú to skúsenosti za posledných 10 rokov z viacerých úspešných miest a obcí .Vyskytujú sa pritom aj chyby a nedostatky, ktorých sa dopustí každý kto pracuje.Otázka iná je či si to niekto prizná,či rada,nápady a návrhy na zlepšenie neberie sa ako kritika a podobne.

V tejto oblasti niet jednoznačného receptu ako to robiť. Treba rešpektovať občana, veľkosť obce,jej fi nančné a technické možnosti, mentalitu a zvyklosti ľudí a regiónu, ale aj to aký problém, s kým a s akým predsavzatím ho chceme riešiť. Jednoducho povedané - všetko to chce individuálny prístup a z toho je potrebné odvodiť spôsob komunikácie. A tu sú skúsenosti iných veľmi dôležité.Pod skúsenosťami nemyslím len to, čo sa podarilo úspešne zrealizovať, ale aj to,čo sa nepodarilo či stále nedarí.

V našom prípade Nány nemôžeme byť spokojní s účasťou ľudí, s ich zapojenosťou a iniciatívou. Je to zrejme spôsobené aj tým, že sú stále nedostatočne informovaní. Ale napriek tomu samospráva na čele so starostkou by mala hľadať aj ďalšie

spôsoby komunikácie, lebo dôležité je dať ľuďom možnosť sa vyjadriť, vytvoriť im možnosť dať návrh na riešenie ich problému. A ak sa to bude dariť problémy odstraňovať, potom sa možno zvýši aj počet ľudí, zapojených do rozhodovania.

Napriek všetkým problémom by sa však v aktivitách poslanci nemali poľaviť alebo rezignovať. Veď úloha občana na samospráve obce by sa nemala obmedziť len na voľby. Aby bol dobrý vzťah medzi volenými predstaviteľmi a občanmi

obce, je potrebné vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery. To je možné len vtedy ak

volení predstavitelia samosprávy, budete hrať „s otvorenými kartami.“

A to si poriadne zapamätajte vážená starostka a všetci poslanci.

Záverom ďakujem všetkým ,ktorí si dali tú námahu a prečítali tieto moje príspevky.