Čo môžete urobiť vy, keď.....

V súvislosti s akýmkoľvek trestným činom (teda nielen s korupciou či iným ) obvykle vyvstanú dve základné situácie: a) buď o spáchaní trestného činu páchateľom vieme a máme k dispozícii aj určité dôkazy, b) alebo máme len podozrenie, že „niečo nie je v poriadku“, teda že určitý skutok či správania sa nie je v súlade so zákonom, no žiadne priame dôkazy nie sú k dispozícii. V prvom prípade je určite namieste obrátiť sa so svojimi zisteniami na orgány činné v trestnom konaní. Tými sú v tomto prípade polícia, vyšetrovatelia, prokuratúra a súdy. Ak existuje podozrenie zo spáchania akejkoľvek trestnej činnosti, sú orgány činné v trestnom konaní povinné toto podozrenie preverovať . Ak sa podozrenie potvrdí, proti podozrivej osobe vznesú obvinenie a začne sa trestné stíhanie. Toto môže skončiť až pred súdom, ktorý je oprávnený vysloviť vinu páchateľa a uložiť mu trest. Trestné stíhanie majú u nás v kompetencii výlučne orgány štátu. To znamená, že občania nemôžu na páchateľov trestných činov podať sami a priamo obžalobu, môžu však orgánom polície a prokuratúry oznamovať svoje podozrenia. To možno urobiť ústne (na ktoromkoľvek útvare polície alebo na prokuratúre) alebo písomne Ak je podnet na začatie trestného stíhania podaný ústne, poverený pracovník o ňom spíše zápisnicu. Pre písomné oznámenie sa nevyžaduje žiadna osobitná forma, stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať okolnosti skutku (vrátane označenia páchateľa, ak je oznamovateľovi známy a prípadných ďalších svedkov). K podaniu tiež môžete pripojiť rôzne listinné dôkazy (ich fotokópie), audio alebo videokazety s nahrávkami a pod. Takéto podanie možno nazvať „podnet na začatie trestného konania“ alebo „oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúc ich tomu, že bol spáchaný trestný čin“. Ako postupovať v prípadoch, kedy máme len podozrenie, že „niečo nie je v poriadku“. Korupcia je špecifická tým, že väčšinou o nej vedia len dvaja ľudia. Niekedy však má akúsi samo signalizačnú schopnosť . Nielen v tom, že dotyčný úradník alebo funkcionár si začne žiť "nad pomery", ale aj v tom, že začne mať nedostatky v evidencii, kvalite rozhodnutí, zápisníc a pod. Často práve vtedy môže byť občan nespokojný s rozhodnutím, postupom či správaním sa kompetentných. Pri stretnutí s podozrením z korupčného správania sa, ak ešte nie sú k dispozícii priame dôkazy a nezákonnosť možno vytušiť len z rôznych nepriamych signálov možno, postupovať nasledovne: Často prvým vhodným krokom občana pri preverovaní nezákonných postupov úradu je podanie sťažnosti. Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb upravuje zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosť je potrebné adresovať vedúcemu úradu toho orgánu verejnej správy, o ktorého pracovníka ide. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu, príslušný na vybavenie sťažnosti je jeho priamy nadriadený. Na sťažnosti proti poslancovi obecného zastupiteľstva, starostovi a primátorovi je príslušná osobitná komisia pri zastupiteľstve. Sťažnosť sa musí vybaviť v lehote 30 dní, túto lehotu v obzvlášť náročných prípadoch je možné predĺžiť najviac na 90 dní. Výsledok preverenia sťažnosti môže byť dôvodom na začatie trestného stíhania aj pre podozrenie z korupcie. Ak sú dôkazy, no hlavne vôľa a chuť „niečo s tým spraviť “, odsúdenie a potrestanie korumpovaných ale i korumpujúc ich je len otázkou času. Tolerantný prístup ku korupcii by sa mal stať minulosťou a v poslednom čase prijaté alebo pripravované zákony urobia život ľudí koketujúcich s korupciou ťažším. Avšak len vtedy, ak sa o to pričiníme aj sami.