Hľadá sa riešenie problémov obcí, zvažujú sa vyššie dane i selektívna pomoc
Premiér Robert Fico minulý týždeň zopakoval, že vo verejných financiách nechce ísť cestou zvyšovania daní. No ministerstvo financií možno nebude mať na výber a bude musieť peniaze vytiahnuť od daňovníkov. Nie priamo zvyšovaním sadzby rovnej dane, ale napríklad znižovaním sumy, ktorá je od zdaňovania oslobodená. Dôvod je jednoduchý. Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa pre krízu prepadol. A tým sa prepadáva aj hospodárenie miest a obcí, ktoré z tejto dane žijú. Lenže samosprávy – na rozdiel od štátu – nemôžu ísť do deficitu. Keďže zvyšovanie daní by sa mohlo pred voľbami vládnej garnitúre vypomstiť, na stole sú aj iné riešenia. Napríklad selektívne pomáhať tým obciam, ktoré to najviac potrebujú. Čo však hrozí rizikom preferovania starostov so správnou straníckou legitimáciou.
Smutné vyhliadky
Podľa septembrovej prognózy ministerstva financií by mali obce a mestá dostať tento rok od štátu v hotovostnom vyjadrení 1,2 miliardy eur. Teda asi o 75 miliónov eur menej ako v roku 2008. Čo bol vďaka rýchlemu rastu ekonomiky pre samosprávy rekordný rok. Ešte koncom vlaňajška si na ministerstve mysleli, že obce budú bohatnúť aj v roku 2009. Podľa decembrového rozpočtu verejnej správy mali dostať od štátu 1,4 miliardy eur. Problém obcí je, že tomu pri zostavovaní vlastných rozpočtov uverili.
Dnes je jasné, že samosprávy využívajú legislatívnu krízovú výnimku, ktorá im dočasne umožňuje míňať peniaze z predaja nehnuteľností, na bežnú správu. „Obce sa financujú najmä z rezerv,“ tvrdí výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. K 31. decembru podľa neho dosahovali finančné rezervy samospráv 300 miliónov eur. O pol roka neskôr to už bolo iba sto miliónov.
To je ďalší dôvod, prečo bude nasledujúci rok pre samosprávy po rokoch hojnosti mimoriadne náročný. Podľa prognózy z minulého mesiaca by mali v budúcom roku dostať od štátu 1,1 miliardy eur. V porovnaní s realitou roku 2008 je to pokles o skoro 13,5 percenta. Tovary a služby môžu mestá a obce nakupovať vďaka kríze lacnejšie. Skutočné využívanie elektronických aukcií a tlak na efektivitu riadenia môže vyriešiť časť problémov. No na výšku niektorých výdavkov, ktorých predpoklady sa určovali pred vypuknutím krízy, má samospráva obmedzený vplyv. Príkladom sú mzdy, pri ktorých sa obce musia riadiť tabuľkami a kolektívnymi zmluvami nastavenými na dobré časy.
Čo takto zvýšiť dane
ZMOS opakovane upozorňuje, že výpadok v ich príjmoch nespôsobila len kríza, ale zmeny v daniach, ktorými vláda na krízu reagovala. Na jar parlament odsúhlasil zvýšenie nezdaniteľnej sumy na vyše štyritisíc eur ročne. To pre obce znamená zníženie príjmov o vyše 150 miliónov eur. ZMOS by preto privítalo, keby sa odpočítateľná položka vrátila na úroveň predchádzajúceho roka, teda na 3269,5 eura. Jeho predstavitelia si však uvedomujú, že to je len ťažko schodná cesta. Ministerstvo sa napriek tomu podobnými variantmi zaoberá. Opäť sa uvažuje o zrušení alebo znížení štyristoeurovej odpočítateľnej položky, ktorou štát motivuje ľudí na sporenie v treťom dôchodkovom pilieri. Do úvahy prichádza aj obmedzenie daňových odpočtov na manžela alebo manželku. Čo by bolo netypické predvolebné opatrenie.
Zatiaľ stroskotali aj úvahy o tom, aby sa celý výnos dane z príjmov fyzických osôb rozdeľoval medzi obce a vyššie územné celky. V súčasnosti si 6,2 percenta vybratej sumy necháva štát. Obce dostávajú 70,3 a VÚC 23,5 percenta. Prerozdelenie štátneho podielu by obciam mohlo priniesť navyše asi 75 miliónov eur. „Žiadny okruh verejných financií nemôže ísť na úkor iných,“ odbil zámer F. Palko.
Hotovosť pre vyvolených?
Ak by aj poslanci upravili daňový systém v prospech obcí, v ich rozpočtoch by sa to prejavovalo postupne v priebehu roka. Lenže obciam hrozí vážny hotovostný problém. Silný úder očakávajú v marci, keď budú musieť podľa prognózy vrátiť štátu v rámci účtovného vyrovnania okolo 25 miliónov eur. Najmä pre menšie dediny, kde transfer zo štátu tvorí drvivú väčšinu príjmu, môže vyúčtovanie spôsobiť problémy v platení záväzkov.
Úvahy ministerstva tak smerujú okrem mimoriadnych plošných platieb aj k zámeru selektívne pomáhať obciam s najväčšími problémami. No zástupcovia samospráv to vehementne odmietajú. „Selektívnosť odmietame. Nedá sa určiť, kto sa dostal do problémov vlastnou vinou a kto pre krízu,“ upozorňuje ZMOS. Niektorí primátori a starostovia to pomenovávajú otvorenejšie. „Zaváňa to klientelizmom. Bude sa pomáhať mestám podľa politického kľúča,“ oponoval napríklad martinský starosta Andrej Hrnčiar.
Zdroj :Trend 23.10.2009 / Pavol Kubík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára