Opäť volíme ,tentoraz poslancov a predsedu VÚC.

14. novembra 2009 sa uskutočnia voľby, v ktorých budeme voliť predsedov samosprávnych krajov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov.

O post predsedu kraja či poslanca krajského zastupiteľstva sa môžu okrem nominantov politických strán uchádzať aj nezávislí záujemcovia. Ak chcú kandidovať na poslancov, potrebujú petíciu najmenej so 400 podpismi voličov príslušného volebného obvodu. Nezávislý kandidát na župana potrebuje najmenej 1000 podpisov od voličov príslušného samosprávneho kraja. Kandidátne listiny treba doručiť príslušnému zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja najskôr do 40 dní pred voľbami. Predvolebná kampaň sa začína 17 dní a končí 48 hodín pred začiatkom volieb. Predsedom samosprávneho kraja (županom) sa stane ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pokiaľ sa to ani jednému z uchádzačov nepodarí, občania budú o predsedovi samosprávneho kraja rozhodovať v druhom kole. Županom sa stane ten záujemca, ktorého vo voľbách podporí najviac občanov. Za poslancov krajského zastupiteľstva budú zvolení tí kandidáti, ktorým dá svoj hlas najviac voličov v príslušnom volebnom obvode. Keďže o predsedovi samosprávneho kraja sa v minulosti rozhodlo väčšinou v druhom kole, tohtoročné krajské voľby zrejme nebudú výnimkou. Termín vyhlási predseda Národnej rady po vyhlásení výsledkov prvého kola; druhé kolo sa však musí konať najneskôr do 14 dní. V každom kraji má zastupiteľstvo iný počet poslancov. Mená všetkých kandidátov vo volebnom obvode sú zoradené abecedne bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Volič zakrúžkuje najviac toľko mien, koľko poslancov má byť za daný volebný obvod zvolených. Predseda samosprávneho kraja je volený podobne ako prezident SR v dvojkolových voľbách. Ak v prvom kole nezíska ani jeden kandidát väčšinu hlasov, do druhého postupujú dvaja najúspešnejší. Voliť vo voľbách do regionálnej samosprávy je dôležité, lebo:

• krajské samosprávy narábajú s veľkými finančnými prostriedkami a majetkom V roku 2008 krajské samosprávy narábali s rozpočtami v celkovej výške 31,349 mld. Sk (1,041 mld. EUR). Samosprávne kraje tiež v rámci decentralizácie dostali do vlastníctva rozsiahly hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Dosť peňazí a majetku na to, aby vyvolali pokušenie obohatiť sa na úkor nás všetkých.

• krajské samosprávy sú zriaďovateľmi množstva inštitúcií, ktoré priamo ovplyvňujú náš život Krajské samosprávy majú desiatky svojich organizácií rôznej právnej formy. Pod správu samosprávnych krajov patria stredné školy, múzeá, knižnice a divadlá, domovy dôchodcov, menšie nemocnice (bývalé okresné nemocnice) a podobne. Každý z nás je počas života klientom jednej alebo viacerých z nich. Samosprávne kraje môžu zakladať obchodné spoločnosti, prostredníctvom ktorých zabezpečujú rôzne služby (napr. zimnú údržbu ciest). Aj od našej voľby závisí, aké služby v týchto zariadeniach dostaneme alebo či v zime prejdeme autom bez problémov cez horský priechod.

• krajské samosprávy majú rozsiahle kompetencie Okrem činnosti v spomínaných zariadeniach župy vykonávajú aj ďalšie dôležité právomoci, ktoré priamo ovplyvňujú náš život. Sú správcami ciest, vydávajú licencie na autobusovú dopravu a určujú jej cenník, vydávajú povolenia na činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení vrátane hospicov a vykonávajú množstvo iných kompetencií. Župní politici dokážu efektívne zraziť na kolená akékoľvek zariadenie (vrátane cirkevného) tým, že mu zastavia dotáciu alebo nepredĺžia licenciu.

• krajské samosprávy sa stávajú významnými v oblasti regionálneho rozvoja a v oblasti čerpania prostriedkov zo Štrukturálnych fondov Európskej únie Samosprávne kraje majú významné právomoci v oblasti regionálneho rozvoja – najmä v koordinácii a plánovaní. O krajské strategické dokumenty sa musia opierať žiadosti o podporu zo Štrukturálnych fondov Európskej únie. Dôležitú úlohu zohrávajú pri nastavovaní pravidiel podpory a v budúcnosti sa predpokladá aj ich a aktívne pôsobenie v procese ich implementácie. Zástupcovia samosprávnych krajov nás reprezentujú aj v Bruseli – vo Výbore regiónov, ktorý jej jedným z dvoch oficiálnych poradných orgánov najdôležitejších inštitúcií EÚ. Navyše, od mája 2005 funguje v Bruseli takzvaný Dom slovenských regiónov, spoločné zastúpenie ôsmich samosprávnych krajov Slovenska v Bruseli.