Menej slov, viac činov

Vlády prichádzajú a odchádzajú. Čo zostáva, je hanba, ktorú robia tomuto štátu. Najsviežejší príklad je z 9. júna. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Slovenská republika porušila právo svojho občana na súkromie. K porušeniu ľudského práva došlo nezákonným odpočúvaním, ktoré v Štrasburgu dávno pred konaním proti Slovenskej republike označili za metódu policajného štátu. Policajný štát je popretím demokratického štátu. K porušeniu dohovoru však nedošlo iba činnosťou policajtov. Na vine je aj ministerstvo vnútra, vláda a parlament, lebo tieto orgány sa spolupodieľajú na tom, že v rokoch 2000 až 2001, keď k odpočúvaniu došlo, na Slovensku neexistoval zákon určujúci podmienky, ktoré sa musia splniť, aby mocenské zložky štátu mohli odpočúvať, a že neexistoval ani zákon, ktorý by určil postup a pravidlá na udelenie súhlasu súdu s odpočúvaním. Aférky, ktorých podstata spočívala v mediálnom odhalení laškovania ozbrojených zložiek s odpočúvacími technológiami, sa v minulosti prevalili niekoľkokrát. Muži vo funkciách sa pri takých príležitostiach netajili utajeným porozumením pre túto zábavku. Čo už je to za nápad políciu obmedzovať zákonom v odpočúvaní, tej naj prirodzenejšej činnosti! Rozsudok zo Štrasburgu hovorí, že odpočúvanie takou samozrejmosťou nie je. Začuť by sme však mali oveľa viac. Demokracia nie je iba slovo vybraté z vitríny na krátkodobé použitie, keď sa blíži štátny sviatok, alebo hrozí vypuknutie parlamentných volieb. Je to označenie pre spôsob života, nie kopa prázdnych slov. /píše Ján Drgonec (1952)advokát, bývalý sudca Ústavného súdu.HN 12.6.2009/